dor mhoineachi rotti (january 2014)

52
DOR MHOINEACHI ROTTI 1915 vorsa sthaploli Voros 99, Ank. 1, Janer 2014 Som’padôk Vasco do Rego SJ Chappi ani Uzvadavpi Kelwin Monteiro SJ Som’padpi Monddoll Brenda Menezes Selza Lopes Walter Menezes Elliton Fernandes Cursino Pinho Marcos Andrade Vincy Quadros Almir de Souza José Dias Pedro Rodrigues SJ Chhapkanno Sahyadri Offset Systems Corlim, Ilhas, Goa. Karbhar Kocheri (Rotti Office Temporarily shifted to THOMAS STEPHENS KONKNNI KENDR)) B. B. Borkar Road, Alto-Porvorim, Goa 403 521 Fon: 2415857 / 2415864 Email: [email protected] Vorgonnichem Mol Dôr- êk Proti: 10 Rupoy Bharotant Vorsak: 100 Rupoy Bharota Bhair (Vimanantlean) Vorsak: 500 Rupoy. Som’padokacho Son’dêx 02 Mhoineachim Intensanvam 04 Xubhvortomananchi Somzonni 06 Jezuchea Kallzachi Bhokti 11 Povitr Pustoka Vixim Xikovnn 13 Sevadhormik Vixoy 15 Mhoineacho Sant: 17 Ostorianchem Pan 19 Dusri Vatikani Vixvsobha 24 Niyall 26 Bhagevont-Bapachi Xikovnn 28 Ek Divo Palovlo 34 Katolik-Khobrô 37 Kristi Jivit 47 Kristi Somajik Zobabdari 49 Bhurgeam Khatir 52

Upload: frederick-noronha

Post on 31-Dec-2015

380 views

Category:

Documents


0 download

DESCRIPTION

A magazine from Goa.

TRANSCRIPT

Page 1: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

JANER 2014 DOR MHOINEACHI ROTTI 1

DOR MHOINEACHI ROTTI1915 vorsa sthaploli

Voros 99, Ank. 1, Janer 2014Som’padôkVasco do Rego SJChappi ani UzvadavpiKelwin Monteiro SJSom’padpi MonddollBrenda MenezesSelza LopesWalter MenezesElliton FernandesCursino PinhoMarcos AndradeVincy QuadrosAlmir de SouzaJosé DiasPedro Rodrigues SJChhapkannoSahyadri Offset SystemsCorlim, Ilhas, Goa.

Karbhar Kocheri(Rotti Office Temporarilyshifted to THOMASSTEPHENS KONKNNIKENDR))B. B. Borkar Road,Alto-Porvorim,Goa 403 521Fon: 2415857 / 2415864Email: [email protected]

Vorgonnichem MolDôr- êk Proti: 10 RupoyBharotant Vorsak: 100 RupoyBharota Bhair (Vimanantlean)Vorsak: 500 Rupoy.

Som’padokacho Son’dêx 02

Mhoineachim Intensanvam 04

Xubhvortomananchi Somzonni 06

Jezuchea Kallzachi Bhokti 11

Povitr Pustoka Vixim Xikovnn 13

Sevadhormik Vixoy 15

Mhoineacho Sant: 17

Ostorianchem Pan 19

Dusri Vatikani Vixvsobha 24

Niyall 26

Bhagevont-Bapachi Xikovnn 28

Ek Divo Palovlo 34

Katolik-Khobrô 37

Kristi Jivit 47

Kristi Somajik Zobabdari 49

Bhurgeam Khatir 52

Page 2: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

2 DOR MHOINEACHI ROTTI JANER 2014

SOM’PADOKACHO SON’DÊX

UDELO SURYA2014 vorsant surya udelo!

Amchea Sorginchea Bapa-chem dennem! Kosloch

avaz korinastanam lhov-lhov mollob rongoy-

ta ani kallôkdhanvddayta.S u k n n i mk i l l b i l l t a t ,

uzva-ddak gitamgaytat. Mon’xam ap-apleakamak lagtat vô toyar zatat.Tori hea suryachim kirnnammon’xachea jivitacho kallôkuboynant. Kiteak tim bhitôrkallzant ani ontoskornnantrigonant. Toxench, bhov-korun kallza-monacheamkoxttam-dukhimnim, surya-chim kirnnam koxttotoleankilaz haddinant. Xekim, mor-nnachea vellar, mon’xachedolle sarkech dhamptat ted-nam, koslich xanti surya-cheam kirnnamnim mon’xakmellonam.

Hem sogllem kitem dakoyta?Mon’xank dusrea jin’sacheaSuryachi chôdd-chôdd gorozasa. Melltolo gai tankam?Khõi? Koso? Konn to dusroSurya?

Ami ghoddiê zannonv: Ut’torEvropak hinvalleant surya“l ipta”. Adlim onbhavartiraxttram uzvaddak bhuketa-lim; suryachê axen oxemtanchê modem surya-devachibhokti vaddli. Hinvallo

somptôch, surya novean udeun,kitli khuxalkay! Toripunn dôr-so-kallim udeta to surya mon’xan-chea akhea jivitacher koxêchbhaxen aplo uzvadd fankounkxokonaslo.

Tôr mon’xanchea jivitachokhoro Surya konn? Monis zaunail’lo Devacho Put JEZU! Tochostom’-naslolo akhea sonvsa-racho Uzvadd! Hem-i Bapachemodik vhodd, ut’tom’, moladik,Dennem amkam! Takach amihea Novea Vorsant, amcheajivitacho Surya koso, khuxengheum-ia. Tachim kirnnamgheun tinch fankoyt cholum-ia.Punn poilem, borem somzungheum-ia.

Dôr-disa, soglleach vellar, hea-i vorsa Dev amcho Bap amcheasangata astoloch. Puta aniPovitr Atmea borabôr To amchêpasot kam’ korit astolo! Kitem?Ogonnit Dev kam’ korit astolo?Hôi, thambonastanam! PovitrTritveche Teg-ui Zonn ekvottimamchê sôddvonnechem kam’fuddem vhorot astole. HemTanchem misanv!

Punn hea Aplea misanvakApnnank ani amchê modemekamekak ami hat diunchomhonn Tanchi yevzônn. Hemamam-somestanchem misanv!Koxem tem pallchem?

“Jezuchem Vidhlolem Kallizmhaka/tuka kitem sangta?”

Page 3: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

JANER 2014 DOR MHOINEACHI ROTTI 3

SOM’PADOKACHO SON’DÊX

heach ankar vachun, zobabmelltolo.

Hea-i Novea Vorsant sonvsarantzaitem ghòddtolem. Amcheanchodd-korun parkhunk zainamtoslem. Dispotteam potrancher,TV-cher... boream ani borimnhoi asloleam, motteam-barikghòddnnukanchi amkamkhobor melltoli. Sorkarachenove-nove kaide vô bodlopam,khub doyallu kornniô, akxident,ol lxikô, khun, bolatkar,zhuzam …

Ami mon’xam Devacheakamacher motteô addkhollighaltanv: amchench “patki raj”ximpddaun, somestank vortemmon’xall jivit bhôgounk axetatea “Devachem Raj” addaundovortanv. Kitem korchem ami?Surya Jezuchea uzvaddanamchim panvlam tharaum-ia.

Jichê vorvim Bapan dhaddloloSurya Jezu amchea sonvsarantudelo, tê Ankvar Mariê bhaxenonvdum, bhavart zagoun,sogllea pasot Bapak arghamdium-ia. Dukh vô khuxalkay-haddpi ghòddnnukô khalteabhavartan ani dhin’vaxi kall-zan gheum-ia. Ani DevachemRaj ximpddaunk Bapakman’ta tench korunk kallza-chea mogachê sogllê urbenvavrum-ia.

Don folladik udharonnam(examples):

Gel’lea Novembrant ek bhov-bhirankull tufan Filipin desantupraslem ani Filipinak kedemmhonn nisontton korunkpavlem! Kitlo lôk morun gelo,kitle ganv buddon nanch zale,sogllêkodden desvatt ani vinas!Punn konnem-konnem hêdukhichê poristhiticho vaittfaido kaddlo zalear-ui, dusrêvatten kitlim mhonn doya anipritimôg vaddlim Filipin anibhaileam desanchea lokamodem! Hem Devachem Raj!

Gel’lea Dezembrant 95vorsanchê pirayecho NelsonMandela, Dokxinn Afrikechopoilo Kallo Raxttrpoti, morungelo. Aplea nisvarti jivitant-lean, kosloch bhêd vô vegllo-char korinastanam somestan-chea mogan bhòrlolea kallzanani jivitantlean, kitlo mhonnto nitichem, mayêmogachem,soman’tayechem raxttr rochunhaddunk jiyelo! Hem Deva-chem Raj!

Heam don ghòddnnukam viximheach ankar amkam zaitemvachunk melltolem.

Hea 2014 Novea Vorsant sog-lleam ghòddnnukam modemSurya-Jezu Aplim kirnnamfankoyt astolo. Tim ximp-ddaun ami-i Devachem Rajvistarunk jiyeum-ia. Hichzaum amchi axa. Hech Surya-Jezuche otrek!

Page 4: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

4 DOR MHOINEACHI ROTTI JANER 2014

MHOINEACHIM INTENSANVAM

FEVRER MHOINEAKMAGNNEACHEA APOSTLADACHIM INTENSANVAM

Kyriel D’Souza, SFXSamanya IntensanvPovitr-Sobhen ani somazanzannteanchi zannvay anionnbhov manan lêkhchim

Konknni bhaxen pirayen vadd-loleank “zanntim” mhonntat.Zanntim mhonngê “zannonttim”, zannvayen bhòrlolim.

Pustokantlean zaitem xikunkmellta, toxench j ivitantleaonnbhovantlean mellta. Don-uibhov mollacheô ani gorjecheôani don-ui hatant hat ghalunvetat.

Dekhik: pustokantlem xikunvhoddlo Professôr zalo ani nodivixim zaitem xikunk pavlo.Punn nodintlean poinn korunknokllo zalear, tachea xikpachokoslo faido?

Pustokantli ghetloli zannvayaplea disa-dispottea jivitantvevharant ghalta tednam, tozannvayen bhòrlolo zata. Namzalear, osli gôt zatoli : êkProfessor apnnem tê nodi viximxikun, sôd korun (research),dotorachi podvi zôddlea mhonnbopke marta ani vichar-pacharkorinastanam nodintlean poinnkorunk nettan fuddem veta: tojerul buddtolo! Urfattim, tênodintlean poinn korunk tuka

adar zai ? Zannem chodd xikopkorunk nam, punn tê nodintleanzaitê pavtt poinn korun taka tênodicho onnbhov asa, toslomonis tuka chôdd adarachozatolo. Haka ami mhonntanvjivitacho onnbhov.

Zannteank zannvay asa anijivitacho onnbhov-ui asa: himsomazachi ani Povitr-Sobhechivhoddantli vhôdd girestkay. HichPovitr-Sobhen ani somazanmanun gheun zannteankmanan lekhunk Jezu amkamapoyta. Jezuchea uleak amichani soglleamnim kan diunchomhonn magum-ia.

Mixionar Intensanv:Yadnikamnim, dharmikam-nim ani loukikamnim hatanthat ghalun kallzacheaudarponnan dhormporgôtt-nnecho vavr korcho

Vatikani Dusrê Vixv-sobhe-cheam 50 vorsanchea nimtanhalinch Novembrachê 24ver“Bhavartak Bhettoylolem Voros”ami sompoylem. Hê VatikaniDusrê Vixvsobhechi kheritxikovnn asli: Povitr-Sobhen aploDhormporgôttnnecho vavrpott’tiddken korcho. Hench heaFevrerachem Mixionari Inten-

Page 5: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

JANER 2014 DOR MHOINEACHI ROTTI 5

MHOINEACHIM INTENSANVAM

sanv amkam sangta. Tachithoddeanch utramnim somzonniditam. Tim mhollear him:

Dhormporgôttnnecho vavrHatant hat ghalunKallzachea udarponnan

Dhormporgôttnnecho vavr:Povitr-Sobhechi osmitay(identity) dhormporgôttnnent asa.Povitr-Sobhek, mhollear ticheadôr-eka xisak, dhormpor-gôttnnecho vavr kortolom/namkortolom oslem (option) nhoi,bogor, kuddik svasa bhaxen, êkjivachoch kaido. Koslê-i poris-thitint ani kitleam-i addkhollimmodem Jezucheam xisamnimTachi Bori Khobor porgôttun-kuch zai. Aplea jivitachê sadêchalin ani sadeam utramnimkai borê toren amcho PapaFrancisk Jezuchi Bori Khoborporgôtt’ta. Sonvsarantleamsoglleam desantlo, soglleamdhormancho ani devdhorm-naslolo lôk porian, tachemaikun tachi tokhnnay kortat. Toamkam boreantlo boro nomuno.Taka lagun:

Hatant hat ghalun: Adhunikkallar dhormporgôttni korunksompem nhoi. Sonvsarant vetathõi Bori Khobor bherea kanarghal’li dista, bhov-korun Povitr-Snan gheun Jezuche xis zaleattannim. Haka lagun hatant hatghalun Jezuchê Borê Khobrecho

vavr korunk goroz. ROTTItumkam pavta mhollear tumiKristanvanchea Ekvotta KhatirMagnnem korchea Satolleantastoleat (Janerachi 18-25).Kristanvam modem aslolovegllochar Borê Khobrechêporgôttnnek zaito mar dita.Dekun ami soglleam Kristan-vamnim hatant hat ghalunvavrunk proyotn korchi goroz.Ekvottan korunk zata titlo-i vavrekvottan korunk zai, dekhikPovitr Pustokachim bhaxanto-ram, itiadi. Toxench Fevrerachê2-rer Dharmikancho dis palltat.Zaitê pavtt Dharmikam aplemraj bandtat ani Dhormprant(Dioxez) aplem raj bandtat-xemdista; punn dogãinim, vegllocharpois korun, hatant hat ghalunDevachem Raj bandunk goroz.

Kallzachea udarponnan: Amisogllim borim mon’xam, borovavr ami kortanv, Devachi khuxikorunk axetanv. Punn kallza-chea udarponnan kortanv ami?Ami oxem kelolem zalear, kitloodik fôll mellcho naslo? Tôrkallzachea udarponnan Jechu-chi Bori Khobor soglleak pavounkvavrum-ia ani Jezuchea PovitrKallzak ekvotton khotkhoteanmagum-ia ani Sorginchea Bapakamchem somorponn korum-ia.ROTTI ugddunuch “SokallchiBhettovnni” mellta ti adarachizait.

Page 6: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

6 DOR MHOINEACHI ROTTI JANER 2014

Pri. José Antonio Pagola

XUBHVORTOMANANCHI SOMZONNI

AITARANCHEAM XUBHVORTOMANANCHI SOMZONNI

Povitr Atmo “Jivitacho Atmo”mhonn xubhvortoman’karzannont. Dekun, konn Jezu-chem snan manun ghetazalear, to Tacho Atmo noveajivitachi Zhôr koso manungheta mhonn dakoyta. Jezulagim êk jivitacho som’bondghoddoun Tacho Atmo amkamnovi xokti dita. To amkamKristanv jivitachea eka noveapanvddear ubarun ghalta,Jezuk odik visvaxi asa tosleaKristanvponnachea panvddearghalun dovorta.

Jezucho Atmo “SotachoAtmo”. Tachem snan gheunkami kobul asanv zalear,amchem Kristanvponn sotanjiyeunk ami manun ghetanv.Khotteam khatriamnimvankddea margar cholonamzaunk ami zagrut astoleanv;porot-porot Jezuchim khorimpattlavdaram koxim jiyeunkani hi amchi osmitay sôddinamzaunk ami kobul astoleanv;Xubhvortomana thaun amkampois vhortat teô vattô amisôddtoleanv.

Jezucho Atmo “MogachoAtmo”. To amkam bhezudda-yentlim ani fokot amcheachfaideacher ani amcheam bo-ream-boream disancher am-chem mon dovrunk pavoyta teasvarta thaun amkam mekllim

SADO KALL – 2ro AITAR (A)Zu 1: 29-34

Povitr Atmeachem snangheum-ia

Jezuchem snanani Zuanva-chem snan sar-kim vegllim dov-runk Xubhvorto-man ’karanchohusko. Tim

êkuch mhonn somzum noyê.Jezu Apleam pattlavdarank ditatem snan ekê nodichea udkantbuddoun zainam. Tankam JezuPovitr Atmeant buddoyta.

Zuanvachem Xubhvortomanspoxtt sangta: Jezu sovemDevacho Atmo sopurnnayenasa ani, heach pasot, têsopurnnayentlem Apleampattlavdarank To diunk xokta.Sarkench novem tem hem:Jezu “Devacho Put” zaun “PovitrAtmean snan diunk” xokta.

Hem Jezu dita tem snanbhailean snan ghevpachi ritnhoi. Kãi zannamnim Zorda-chea udkant snan ghetlamastolem. Punn Jezu dita tem“bhitorlem snan”. Mon’xacheakallzant rigpak, tem kall izsarkem bhizovpak ani tachemrupan’tor korpak Jezu AploAtmo dita, oxem hem rupoksuchoyta.

Page 7: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

JANER 2014 DOR MHOINEACHI ROTTI 7

XUBHVORTOMANANCHI SOMZONNI

korunk xokta. Tachem snangheunk ami kobul asanvzalear, funkeachea ani doyallmogan soglleank vengoytatoslea mogak ami ugtimastoleanv.

Jezucho Atmo “mon-bodôlpacho Atmo”. Devak zaitoxem jiyeunk To amkampavoyta. Jezuchem snangheunk ami kobul asanvzalear, Taka ami lhov-lhovamchem rupan’tor korunkditoleanv; Tacheam nemampormannem jiyeun, Tacheômonacheô vrut’ti amcheôkorun, Tachem kall iz aniTacheô bhavna apnnaun,Devacheam bhurgeankmon’xam koxim jiyeunk dinamtem sogott amkam lagtolem.

Devacho Atmo “NovsornnechoAtmo” . Jezuchem snan amimanun ghetanv zalear, Tonoveponn rochta tem manungheunk ami kobul astoleanv.Povitr-Sobhent jem kitemchodd-chodd borem asa tem Tozagounk xokta ani Xubhvorto-manak odik visvaxi zaunk Totika ek novem kalliz diunkxokta.

SADO KALL – 3ro AITAR (A)Mt 4: 12-23

Jezuchem poilem utor

Matêv Xubhvortoman’kar Jezupoilêch pavtt loka mukhar dixttipoddtolo to dekhavo dakounk

bori kallji gheta. To Snan-DatarZuanvacho tallo bond dovortaani Jezucho novo tallo aikunksuru zata. Oronneachem su-kem ani dukhi vatavoronnnanch zata ani hirvea Galileya-chê sundorayek modlo zagomellta. Jezu Nazareta thaunbhair sorta ani Kapernaumaveta, tolleachê deger. Novemjivit dixtti poddta mhonnsogllench suchoyta.

Ami Raxttranchea Galileyantasanv mhonn Matêv amkamugddas korta. Jezun teamkheddeganvcheam Zudevan-cheam devsthanamnim Aplixikovnn dilea ani raxttran-cheam lokam modem Tovochunk nam mhonn Matêvzanno. Punn Galileya mukhêlrosteak mellpi rostear poddta,ani Kapernaum’ doria vattenugtem xar. Hanga thaun taronnsoglleam lokank ximpoddtlem.

Atam poristhiti bhõikor.Izaisacheam kãi utranchisfurti gheun, Matêv “kallokantravtolo lôk” polleta. Prithumerpoddlea “mornnachi savlli”.

Page 8: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

8 DOR MHOINEACHI ROTTI JANER 2014

XUBHVORTOMANANCHI SOMZONNI

Gondôll, onit ani pap rajcholoytat. Jivit fulom nozo.Sonvsar Devak zai toso cholo-nam. Bapachem raj hangacholonam. Tori, kalloka mo-dem, lokan “êk vhôdd uzvadd”dekhlo. Mornnachê savllêmodem “êk uzvadd udelo.”Jezu sodam sonvsarantchokchokta toslo uzvadd.

Mateva pormannem, Aplemprovochon Jezun hea utransuru kelem: “Jivit bôdlat.”Hem Tachem poilem utor. Hojivit bodôlpacho vêll. DevacheaRajeak tumchem jivit ugtemkorat. “Kallokant bosumnakat” punn “uzvaddantcholat.”

Povitr-Sobhent êk “vhôdduzvadd” asa. To mhollear Jezu!Tachê sovem Dev Apnnachichollôk amkam dita. Tachemgirann zaunk dium nakat.Tachea zagear kitench ghalumnakat. To pustokantli xikovnnnhoi, fatra sarkem sukemdevxastr nhoi, vaz haddtat toslexermanv nhoi. Jezucho uzvaddpalovon vochot zalear, amichJezuk koxêch bhaxen nakaaslolim Kristanvam zatoleanv:“kurddim kurddeank vattdakovpi.”

Dekun, az-ui hea Jezucheapoilea utrak Povitr-Sobhentami kan diuncho: “Jivitbôdlat.” Tumchi Kristanv

osmitay novean melloyat.Jezuk odik visvaxi Kristanv-ponn ballgunk Povitr-Sobhekadar diyat. Tumi Jezuchimpattlavdaram mhonn noveantumchi zagrutay jiyeyat. Deva-chea Rajeachê sevek tumchemjivit bhettoyat. Akhê Povitr-Sobhek ek novem kalliz magat.

SADO KALL – 4to AITAR (A)Mt 5: 1-12aBhagyam

Jednam Jezudongrar choddtaani Bhagyamporgôttunk bosta,tednam tachêbhonvtonnim zaitolôk asa, punn fokot xis odik borêbhaxen Tacho son’dêx aikunkTachê-xim yetat. Ami Jezu-chim xisam, kitem aikotanvami aiz Jezu-xim yetanvtednam?Khuxêmonan gorib timsubhagi. Tim thoddench gheunjiyeunk zannont, sodam Deva-cher visvas dovrun. Khuxêmo-nan gorib Povitr-Sobha subhagi;tika odik komi prosn astole,kiteak ti gorjevontank odikchit ditoli ani odik vhoddêmeklliken Xubhvortomanapormannem jiyetoli. Sorgin-chem raj tichem.“Bholim tim subhagi.” Timapleam kallzantli soglli tiddôkani zobordosti bhair uddoytat.

Page 9: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

JANER 2014 DOR MHOINEACHI ROTTI 9

XUBHVORTOMANANCHI SOMZONNI

Sogllich bholi Povitr-Sobhasubhagi. Ti hea zobordostenbhòrlolea sonvsarak ek danzatoli . Bhasaylol i prithum’tichem daiz zatoli.

Apleam patkam pasot anikoxttam-dukhim pasot “rudonkortat tim” subhagi. Tanchêudexim êk odik boro ani vortosonvsar rochunk zata. Apleamchukim pasot rudon korta tiPovitr-Sobha subhagi, kiteak tinovea jivitachea rostear astoli.Êk dis Dev tika buzvônn ditolo.Promannikponnak vônitivontponnak tanetat anibhuketat tim subhagi, jimkonn odik promannik vô niti-vont zaunchi axa nhoi mhonnho sonvsar mon’xank odiksobta toslo sonvsar rochunhaddpachi axa zannim sôddunknam. Kallzachea zolltea moganDevachem rajeak ani Tacheanitivontponnak axeta ti Povitr-Sobha subhagi. Mon’xancheakallzant jem kitem odik boremasa ti ballgitoli. Êk dis tichi axaDev bhagoytolo.“Doyall tim subhagi”, doya-llayen aplim kamam ani aplemjivit choloytatb tim. Hangasonvsarant hinch odik sorgin-chea Bapa sarkim. DevanPovitr-Sobhechem fatrachemkalliz umttun kaddun tika ekmasachem kalliz dilam tôr,Povitr-Sobha khorenchsubhagi. Tika doya favo zatoli.

“Xanti kortat tim subhagi”,sosnnikayen ani bhavartansoglleanchem boreponn sôdunxanti kortat tim. Ji Povitr-Sobha sonvsarant zhogddimnhoi, punn xanti, vad-vivadnhoi, punn son’dhan ximpdday-ta, ti subhagi. Osli Povitr-Sobha“Devachi dhuv” zatoli.

“Promannikponna khatirdhumallo sôstat tim”subhagi. Oniti ani opmanbhôgtat tednam, dulobayen zapditat tim. Borean vaittacher zoitvhorunk tim amkam adar di-tat. Jednam Povitr-Sobha Jezu-cho pattlav korta mhonnundhumallo bhôgta, tednam ti su-bhagi. Sorginchem raj tichem.

SADO KALL (A), 5vo AITARMt 5: 13-16

Sopurnn nhoi mhonn dhir –Mittachi kharsann bigòddli

zalear…

Amkam huxarkay asa tachê-vôn ami toklent odik huxar,

kallzant odik bholim, odik manfavo-aslolim dislolim amkamzai. Hi êk mon’xasoimbachiôdd. Amcheô chuki lipounkproyotn korun ami jiyetanv,oxem dusream hujir ani

Page 10: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

10 DOR MHOINEACHI ROTTI JANER 2014

amcheanch dolleam mukharamkam nam ti sopurnnayaslolê bhaxen amkam asamhonn dakounk sôdtanv.

Mon’xachea monache xastrioxem sangtat: amcho svabhi-man rakhunk ho upay amighetanv, bhov-korun dusrimamchê poros odik sopurnnzaunk xoktat tednam. Amchosvabhiman khõi thaun yeta?Amchem jivit vortem tednam.Chodd uloun ani dusreankodik-odik somzaunche proyotnkorun ami jiyetanv. Amcheambhurgeank man-favo-asloleajivitachi dêkh diunk amcheanzainam, ani tednam tankamchodd xikoyt ravtanv ani jemamich korinanv, tem tannimkorchem mhonn amkam zai.Amchea Kristanv bhavartapormannem ami jiyenanv, aninib koxem, dhorm pallpachemsôddlam tanchi ttika kortanv.Ami Xubhbortomanachimsakxidaram nhoi ani dusreanktem porgott kortanv. Ghoddiêamcheôch chuki ani opurnnaysosnnikayen ollkun gheum-iaani amchem jivit khorench asatoxem yeramnim polleunchem.Ami zôr amchem unnemponndhiran manun ghetlem zalear,ani Devachea hatant amchemholkem-kirkoll jivit ghalemzalear, Devachean azunamchea jivitachem rupan’torkorunk zatolem.Mittachi kharsann bigddon

vochot mhonn Jezu huskodakoyta. Khursacho Bhag.Zuanv tem dusrê bhaxensangta: “Mitt nanch zaunk suruzait, hem Dev nirminam zaum.Tem azun aplem kam’ korit asamhonn bhailean disot, punnkhorem mhollear tem kitea-kuch upkaronam. Karonnborim kamam fokot Devachêpodven korunk zata, hachodubav nam.”

“Prithumechem mitt” zaun-cheak, mhotvachem mhollearkamam korop nhoi, vô voilea-voir fuddakar ghevop nhoi, punnamchê bhitôr vavurta teaDevachea mogan borim kamamkorop. Teach KhursacheaZuanvachim utram Povitr-Sobhent bhov chit diun amiaikunchim: “Tôr tumi zannozayat, chôdd kamam kortat te,ani apleam xermanvamnim aniboream kamamnim sonvsarbhôrunk sôdtat te. Teachvellacho ordo vêll magnneantDeva lagim ravlole zalear, tePovitr-Sobhek ekdom’ odikborem kortole asle ani Devakodik man’tole asle….”

Nam tôr, toch Xastri xikoyta,ami zaitim kamak kortoleanvani thoddo faido kaddtoleanv vôkosloch faido ascho nam ani –hem odik paxtt – ami luksannhaddtoleanv. I tl im kamamkeleant astanam ani itle trasghetleat astanam, amchim“borim kamam” khõi asat?

XUBHVORTOMANANCHI SOMZONNI

Page 11: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

JANER 2014 DOR MHOINEACHI ROTTI 11

JEZUCHEA KALLZACHI BHOKTI

JEZUCHEM VIDHLOLEM KALLIZMHAKA/TUKA KITEM SANGTA? (49)

Vasco do Rego, SJKedem vhodd dennem Sorgincho Bap tuka ani somest mon’xankkorta! Hanv, Tachoch Put Jezu, monis zaun, khursar melom anipunorjivont zalom: oso sonvsaracho khoro Uzvadd zaunk pavlom!Kodinch dharir poddonam ani sonvsarkallokant buddoynam to Surya Hanv!Mhojim kirnnam dis-rat tujer poddotastolim.

Aiz tuka ekleakuch nhoi, punn tujêudexim zata titleam Mhojeam bhavam-bhoinnink zagounk axetam. HemBapachem sôr-naslolem Dennem manungheun, Mhojeam kirnnamnim nhoichtanchem ek-ekleachem jivit, punn lagxileam ani poixileambhavam-bhoinninchem jivit, Devachem Raj vistarunk sogllimvavurtolim mhonn Mhoji axa, Mhozo visvas. Hem koxem temtumkam dakoytam.

Surya-Jezuchim kirnnam fankounk zonn-eklean ap-aplea bhesapormannem Devak hat diuncho ani oxem ekamekak-ui hat diunMhojeam xisamnim aple dis sarche. Tumchêch familicheamvangddiam modem, xezasamariam modem, vaddeantlea/ganvchealoka modem, igorjent/kopelant, boximnim, bazarant … sogllêkoddenhixôb-naslolim lhan-vhodd mon’xam tumchê borabôr dôr-êk dissartat. “Devachem misanv” kitem tem Som’padokan dakoylam.Tem fuddem vhorchea monan, tumchê tanki pormannem xitabentantum vantto gheyat. “Devachem Raj” fuddem vhorunk Hanv axentumcho ek-ekleacho “hat” magtam, bhavam-bhoinnink-ui diunkmagtam. Diunchim nant tumi? Mhoji opekxa bagounchim nanttumi?

Surya-Jezuchim kirnnam fankounk tumchea PapaFransiskacheam utrank kan diyat, tachi dêkh gheyat:Vhoddvikecho zago ani bhês tumkam nakach. Girestkayechi axakuxin dovrun, lhanank, odik gorjevont asloleank, rostear anidhullint tumkam melltoleank ..., zata tê bhaxen pavat.

Surya-Jezuchim kirnnam pois gel’leam modem fankoyat: Konn-

Page 12: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

12 DOR MHOINEACHI ROTTI JANER 2014

JEZUCHEA KALLZACHI BHOKTI

konn tumchê thaun ani Povitr-Sobhê thaun porian pois asatmhonn dista? Tanchem vaitt chintinastanam, tancher“khastichem formonn” marinastanam, tankam lagim gheyat: jiBapachi doyallay tumkam zai ani tumi porot-porot onnbhovtat, tichtumchê chalin, ani zata tê porim utramnim, tankam-i onnbhovunkdiyat.

Surya-Jezuchim kirnnam koxttotoleam modem fankoyat: Kitlimzannam bhuken dis kaddtat, zhuzachem nisontton bhôgtat,goribponnache vollvolle sôstat, oneayan chêplolim asat ani marga-degek uddoylolim! Tea bhesantlim tankam sôddounk ekleacheanzaunchem nam. Punn hê gorjek konna-konnak zagoun, tumcheanthoddem kitem tori korunk zait. Tumcheam Lhan KristiSomudayamnim osli gozal kelear borem zaunchem nam?

Surya-Jezuchim kirnnam fankoun, tumcheach jivitacho fôll dôr-disa vaddot vetolo. Mhojea vangdda kam’ kortat mhonn bhavartdhôrun, tumchê modem môg, boreponn, neaynit, doya… vaddotvetolim. Ho fôll tumkam sodam dixtti poddcho nam, punn PovitrAtmo tumche dis sufoll korit astolo.

Surya-Jezuchim kirnnam chalteam kamamnim fankoyat:Tumkanch poilim odik-odik Mhojê sarkim kallzant nitoll-nirmoll,mogachim bhavbhoinn Hanv kortolom. Bhailean tumchim kamammol-naslolim tumkam distit: ghorant zhaddu martai? kopddedhutai? randtai? Gonvddeachem, thovoyachem vô klarkachemkam’ kortai? hospittolant voizachi vô norxichi seva kortai? doriantnustem martai? bazarant nustem-bhaji-follam viktai? iskolant/kolejint xiktai vô xikoytai? boxicho driver tum? kuli tum? … Mhakaani ekamekak bhavbhoinn koxim mogan hat diun, 2014Vorsache tumche dis Devachem Raj ximpdayt vetole.

Surya-Jezuchim kirnnam piddent fankoyat: Ghoddiê tumi duentasat ani bajeruch poddun dukhin vollvolltat. Mhaka hat diun,mhonngê Mhojea ekvottant tumchem duens Bapak bhettoun,zata tê bhaxen piddê pasot gorjeche upay gheun, Devachem Rajtumi ximpddaytat. Ojap? Hench ojap Povitr Atmeachea bollan Hanvguptim kortam.

Oxem hea 2014 Novea Vorsant Hanv, tumcho Surya Jezu,Mhojim kirnnam fankoyt astolom ani tumchê vorvim DevachemRaj ximpddayt astolom. Oxem tumchem Novem Voros follabhoritzatolem. Hich zaum tumchi axa. Hech Mhoje otrek!

Page 13: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

JANER 2014 DOR MHOINEACHI ROTTI 13

POVITR PUSTOKA VIXIM XIKOVNN

PROVADI IXNAHUM’ ani HABAKKUK

Lino Florindo sfx

Pattlea ankar lhan Provadi Mikah ani Jefania – hanchê viximami somzonni ghetli ani he Provadi lhan zaun-ui khorenchmhan mhonn amkam koll’lem. Dogãinim Devachea mogachoson’dêx porgôttlo. Dev kitloboro, mogall, doyall! Zalearami tachi somurt pallunpromannikponnan bhonvum-ia, torê-torechea bhroxtta-characher nixêd marum-ia.Hê khepek Nahum’ aniHabakkuk – he Provadiamkam koslo son’dêx ditattem polleum-ia!

NAHUM’Hem chodd lhan, t inovesvoranchem pustok ekêkovitechea rupan asa ani ekastotrant lean suru zata.Vaittoveam mon’xam thãi Sorvespora Devacho krôdh zollta, oxemsangun ho provadi aplea pustokak survat dita. ‘Vaittove’ moniskonn? Devacher patiyenant te, Tacher bhavart dovrinant aniTachi beporva kortat te! Yahweh-k sottkorn rag yenam, hemkhorem; punn mon’xam nibor kallzachim zatit zalear, Tacheankãich korunk zainam! Devachi manddavôll mandun ghenanttankam khast favo zata.

Niniveh – hea xarachem nisontton zatolem – hem asa Nahum’Provadiachem mukhel bhakit. Nineveh xar dusmanachea hatantpoddlem tednam hem bhakit 612 vorsa khorem zalem. Israel-achoporamparik dusman mhollear Axyria. Jednam Axyriecho dês harlo,tednam Israel desak bhorvanso udelo. Punn ho bhorvanso chôddkall togunk nam – Jerusalem xar-ui dusmanachea hatantpoddlem… Punn Dev Aplê potinni thãi, mhollear Israela thãi, Aplomôg dakoyta ani Apli manddavôll pallta ani palltolo – ho asa Nahum’

Page 14: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

14 DOR MHOINEACHI ROTTI JANER 2014

POVITR PUSTOKA VIXIM XIKOVNN

Provadiacho son’dêx.

Nahum 2: 1 – hi vôll xantichoul’lêk korta, xanticho son’dêxximpddaytat tanchi tokhnnaykorta. Ti amkam 10: 16 – heastotrant, Izaias 52: 7-10 aniDhormdutanchea Itihasant(10: 36) mellta. Ekvisveaxekddeant ami-i xantiche dutzaunk hi vôll amkam prernnadita.

HABAKKUKHem-i ek supurlem pustok,

tinuch ovesvoramnim amkam boreantlo boro son’dêx dita. Temvachtôch hikmotin boroylam mhonn kollta. Ho provadi Devachêbhirantin, Devachea mogan, jiyelo. Apleô oddchonni to SorvesporaDevak sango ani apnnak piddapidd ditat tankam xiraptalo(‘piddapidd ditoleank axirvad diyat, borem magat,’ hi Jezuchixikovnn – Mt 5: 44; Rom 12: 14 – Adlea Korarant ti amkamzhollkonam!).

Sorvespora Devan Kaldeyacheam lokam vorvim Aplê Israel porjekdêkh xikoyli, punn Kaldeyacheam lokanchi Sorvespor Dev nitkortolo, kiteak te Israela thãi ispa bhair nixttur zale. Hê bhaxenDev Aplê porjechi bazu gheta mhonn thavem zata. Oxemghòddtolem mhonn ho provadi, Habakkuk, axeun ravlo. Chodd-korun 597 vorsa, Nebuchadnezzar razan Jerusaleak vheddoghalo tednam, Sorvesporan Apli podvi dakoyli. Sonvsarache raza,kitle-i podvedar te zaum, Sorvespora Devacher zoit vhorunkxokonant!

Habakkukachi êk vôll, 2: 4, amkam tin pavtti Novea Korarantmellta: Bhagevont Paulu (Rom 1: 17; Gal 3: 11) ani Hebrevankboroylolem potr (Heb 10: 38), hê vollicho ul’lêk kortat. Bhavartavorvim ami promannik zatanv – hi chôdd mhotvachi xikovnn, hoson’dêx poilim Adlea Korarant Habakkuk Provadian dilo. Bhag.Paulun to son’dêx kholaylo. Ami promannik zatanv Bhavartaudexim.

Page 15: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

JANER 2014 DOR MHOINEACHI ROTTI 15

SEVADHORMIK VIXOY

MATEVACHEM VOROS - 2Almir de Sousa

Hea Sevadhormik Tisrea Vorsa Aitarachea-Aitara MatevachemXubhvortoman ami aikunk suru kelam. Jezuchea zolmak thauntem Tachea Punorjivontponnak legun Matêv amkam Jezu amchoDevan Makhlolo Sôddvonndar (Messiah, Obhixikt) ani Guru kosodakoytolo.

Kristanvponnacheam poileam xekddeamnim thaun MatevachemXubhvortoman amkam poilem Xubhvortoman koxem mellta. Temamkam Povitr-Sobhecho ‘Vade- Mecum’ vô hatan gheunbhonvpachem pustok. Tem Povitr-Sobhecho Katexism vô‘Doton’nichem Pustok’.

Matevachea Xubhvortomana pormannem Jezu êk Guru vô Xikovpi.Tachem aikopi magir apunnuch Xikovpi ani Porgôttnnar zatat.

Matevachea Xubhvortomanar amkam Jezun vaporloleô zaiteô lhan-lhan sobit mhonn’nniô melltat, tantleô thoddeô aiz jinosvarbhasanchea sahityant bhitôr sorleat: “Konn-ui tuka êk kôs cholunkboll korit zalear, don kos tachê borabôr chol” (5:41); “Tea-tea disakjem noxtt asa, tench puro taka” (6:34); “Tumchim motiamdukranchea fuddeant uddoum nakat” (7:6); “Oxir darvontteantleanbhitôr sorat” (7:13); “Tanchim follam polleun tumi tankamollkotoleat” (7:20); “Kurddo kurddeak vatt dakoyt zalear, dog-uikhonnint poddtole” (15:14); “Renver bandlolem ghor” (7:26).

Krista-Yenneachea Kallar ani Krista-Joyonticheam bara disamnimami Matevachea Xubhvortomanant Jezuchea Ballponnacheôkhobrô (Mt 1 ani 2) aikotôch, voros-bhôr Jezu borabôr GalileyacheaNazaretak thaun tem Golgota vô ‘Kortteachea Zagear’ (27:33)vetoleanv.

Apleam poileam don Ovesvoramnim Matêv Jezuk Somi aniSôddvonndar koso dakoyta, hoch Sôddvonndar Aplea jivita, mornnaani punorjivontponna vorvim Aplê porjek tanchea patkantlisôddoytolo (1:21).

Jezuchea Ballponnacheam khobramnim Matêv amkam Im’manuel(‘amchea sangata Dev’) hem sot ugddapem korta. Bethlehem’nogrant êk ballôk koso ekê ankvarik zolmololo Im’manuelGalileyachea dongrar punorjivont Somi koso dubavtoleam xisankdixtti poddun tankam sonvsaracheam ximam porian pattoytolo.

Hea Vorsa, Aitarachea-Aitara, Jezu amcho Guruji amkam ApleaUtrantlean ani jivitachê dekhintlean xikoytolo tem ami

Page 16: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

16 DOR MHOINEACHI ROTTI JANER 2014

SEVADHORMIK VIXOY

Matevachea Xubhvortomanantlean aikotoleanv. Aitarachea-AitaraJezucheam pãyam-xim bosun konn porim ami prithumechem mittani sonvsaracho uzvadd zaunk zai, tem xiktoleanv.

Toxench, Matevachea Xubhvortomanantlean kosleô Povitr-Sobhecheô vangddi-vangddinni ami zaunchim ani kosli Povitr-Sobha ghôddun haddchi tem xikum-ia.

Bhagyam (5:1-11) amkam êk dublleanchi ani dublleam khatirvavurtoli Povitr-Sobha ghôddun haddunk avhan ditat; dekunuchtim amkam khuxê-monan gorib zaunk, hea sonvsarant rudonkorun-ui, xant ani doyall zaunk, niti khatir zhuzunk ani xanti-sovostkay kornnar zaunk ek amontronn koxim zatolim ani hêporim ami hea sonvsarant sorginchem raj bandun haddtoleanv.

Janerachea Mhoineant:Janerachê 5ver. (Somia Jezuchê Ap-Porgôttnnechi Porob) ami tegamvidvananchi khobor aikun Mariechea gopant aslolea Ballka sorimRazanchea Razak nomoskar kortoleanv.

Tea fuddlea Aitara, 12ver. (Somia Jezuchea Snanachi Porob) Matevapormannem konn porim Jezu Zuanvachea hatantlean Snan ghetatem aikotoleanv.

Tea uprant, 19ver. ami Sado Kall (Dusro Aitar) suru kortanv anitea-tea vorsachea Xubhvortoman’karak sôddun, mhonngê heavorsa Matevak sôddun, ami Zuanvachem Xubhvortomanaikotoleanv. Hea Vorsa ami Snan’kar Zuanv Jezuk ollkota anidakoun dita tem polletoleanv.Xekim 26ver. (Tisro Aitar) Jezuchea bhouxik jivitachi ani tacheakaryachi survat ami aikotoleanv.

Amchea Jivitak:Hea Vorsa Matevachea Xubhvortomanachea adaran Jezu Guruchimxisam zaum-ia ani Tachi Bori Khobor porgôttun Devachem Rajamchê modem ghôddun haddum-ia.Jezuk amchê modem gheun êk novo, uzvaddacho Somaz bandum-ia.Fransisk, Romacho Gonvlli-Bap, Povitr-Sobha durbôll zaunchi anidurbollam khatir tinnem vavurchem mhonn bogor-bogor sangit asa.Hea vixim, hea vorsa amche proyotn matxe vaddoum-ia.

Fokot updesancher amchem dhean-mon ghalchê bodlek,Bhagyanchea monan jiyeunk proyotn korum-ia.

Page 17: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

JANER 2014 DOR MHOINEACHI ROTTI 17

MHOINEACHO SANT - Janerachê 17ver

BHAGEVONT ANTON(251 – 356)

Dokhinn Ejiptant Anton zolmoloani vaddlo. Tacho avoybapuybhoktivont ani girest Kristimon’xam aslim, punn ottravorsanchê pirayer Anton onathzalo. Tea kallavoilê chalipormannem apunn-ui oronneantvochun bhagevont zatolo mhonn,dublleank adar diunk aplemsogllem daiz tannem viklem anipondra vorsam porian ekê dholintvochun to ravlo. Uprant anink visvorsam eka dongra kuxik aslolea,Der-el-Memum lagsar, ekasoglleamnim sôddun dil ’leakil’leant lipun koso, to ravlo anikonnuch mon’xak to mellonaslo. Oxem astanam-i tacheamxisancho ankddo vaddot gelo. Tache xis lagim asloleam dholimnimani khompttiamnim ravunk lagle. 305vea vorsa Bhagevont Antonilagim portun-portun vinonti korun, tacheam xisamnim aplo otmikguru kelo. Bhagevont Anton morunk pavla astolo, oxem tache xischint’tale, kiteak to upas-tapas, zagronnam zaitim kortalo. Teabhair tachem jevonn-khann tonn, mhonv ani khazur. Oxem astam-i to ghôtt, mozbut aslolo tacheam xisank sampoddlo. Tacheamxisamnim tachim zannvayechim utram ekttãi kelim ekapustokant, “Oronneant ravpi zannaranchim Utram”. Xekddeam pottimhem pustok portun-portun novean chhaplem. Fankivont boroynnarThomas Merton hannem-i tem chhaplem, aplea pustokak nanvdiun “Oronneantli Zannvay”.

Panch vorsam porian, Antonin manddavôll korunk ani heaoronneant ravpi mottvaxianchi akarnni korunk aplo vêll sarlo. Temottvaxi dhakttuleam kuddamnim ekle eksure ravtale ani fokotdhormik karyavollink ekttãi yetale. Hê porim dokhinnek asloleammottvaxiam modle te veglle asle. He dokhinnek ravtole mottvaxiBhagevont Pakomius hachea margdorxonna khal choltale ani

Page 18: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

18 DOR MHOINEACHI ROTTI JANER 2014

MHOINEACHO SANT - Janerachê 17ver

atancheam mottvaxiam bhaxen, somudayik jivit te jiyetale.

311vea vorsa Bhagevont Anton Aleksandriechea vhoddlea xarantbhett korunk gelo. Hê bhettecho xevôtt mhollear Kristi lokakut’tejon diunk. Kristi porza Makximinan patxayachê piddapiddentkoxttovtalo. Thõisorlo portun yetanam Clysmachea oronneantdongra kuxik tannem pennem kelem. Hi svat Nil nodi aniTambddea Doria modekot poddta. Aiz porian thõi motth ubo asa:taka nanv “Der Mar Antonios”. Thõi tannem jivitachim urlolim 45vorsam sarlim. Tachê-xim bud’d magunk yetoleank to bud’d ditaloani soglleank to sfurti zaun aslo. Hanga thaun apnnem poiloghôddlolea motthak, “Der el Memum” hea motthak to bhett ditalo.Sumar 335vea vorsa to anik êk pavtt Aleksandriek gelo ani Arianani Manichaen – heam dhorm-virodiam add xikovnn diunk laglo.Bhagevont Antonicho vhoddlo ixtt Bhagevont Athanasius aslo.Tannench Bhagevont Antonichi jivit-kotha boroyli. Vhodd-vhoddutramnim taka pacharlo. Hi jivit-kotha Modlea Yugant (Middle Ages)itli fanki zali ki motthvaxiancheam pustoklayamnim tem ek fankipustok zalem. Hê toren Bhagevont Anton zalo preronn-dinnar sobarmotthvaxiank. 105 vorsanchê utar pirayer to somplo. To zaun asaaskari hospittolamnim vavurtoleancho, kosabancho, fonddkaddpiancho, ani panttliô kortoleancho. Morluk martanam, pest-piddê vellar, katicheam duensam somoyar, taka ulo martat.Udenticheam Igorzamnim taka “Oronneantlo poilo guru mhonnpachartat ani bhagevont motthvaxianchi tenkxi”.

Amcheam vachpiam-vachpinnink,sohokariank, ani borem dekhnnariankBapan favo kel’lem hem 2014 NovemVoros, Jezuchea ekvottant ani PovitrAtmeachea dennean, Xantichem ani

Pritimogachem zaum mhonn magtanv.

Page 19: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

JANER 2014 DOR MHOINEACHI ROTTI 19

NATALANCHO KALLSelza Lopes

‘This is the Christmas Season….’ Oxim ami kitlim-xinch Natal-gitam gaytanv. Ani khorench ho Natalancho kall ani Dezembrachomhoino mhonnlear sogllo loklôk, ghonnghônn ani chokchôk. Zaum

hindu, muslim’ vôdusrea koslea-idhormacho monisasum, Dezembrani Natalam, temNovem Vorosporian hochekvôtt, hochghonnghônn anihich umêde k s a r k is o g l l e a n c h e a

rogtant dhanvta. Kiteak ho Natalancho kall! Punn Kristanvank hokall chôdduch mhotvacho.

Hea kallant gitam-gayonam, nach-gaz, spordhô, dhonde, sogllenchkitem vhodda ghonnghonnan ani umedin cholta. Ani heachnimtan, goribancho, zannteancho, durbollancho, lhanam-dhaktteancho usko dhôrun, ami kherit karyokrom’ kitem tanchea-i sangata ‘Natalanchem sharing’ koxem kortanv. Punn barik nodormarun pollelear, ho sogllo loklôk Natalam kalla purtoch urto.

Niyall kellear, Noketr, jem khunnayta uzvadd, tem Natalancheakallar veta thõi loklokta ani chokchokta. Noketr jem Jezucho zolmporgôtt’ta, tench Noketr amkam amchea jivitachea dôr-disauzvaddachim mon’xam zaunk apoyta. Hoch Jezucho uzvadd amiamcheam utram ani kornniam vorvim dusreank porgôttcho asa.Nhoich fokot Natalam-kallar punn sogllea vellar, jivitacheamsoglleam ghòdditamnim. Punn ami ‘Natalanchim Kristanvam’zaun urleanv gai?

Amcheam ganvamnim legun ami Natalanchea kallar, Kristanvmhonn dakounk gorib, onath bhurgeank kitem-i dan ditanv,albergint asloleank bhett kortanv, tanchea sangata thoddo vêllsartanv. Oxem polleunk gelear, kitlinch zannam hem sogllemkorun albergint asloleank Natalam ailim mhonn ugddas kortat.

OSTORIANCHEM PAN

Page 20: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

20 DOR MHOINEACHI ROTTI JANER 2014

Ami thoddê pavtti amchê umedin gorib nasloleank legun goribkorun sôddtanv. Odik-korun bhaileam mon’xank ami Natalancheanimitan ghoddiê tankam goroz nasun-ui odikuch maya-môgdakoytanv. Punn amcheach ganvcheam gorjevontank pavunkchuktanv. Goroz nasloleank ami amchê gorjek gorjevont kortanv.Tachê uprant vorsacheam yer mhoineank amkam tanchempoddun legun vochunk nam.

Oxem dista: Natalanchea kallar Jezu ailo, gorvam- gottheantzolmola, ani magir Taka ami khõi tori bhitôr kaddun dovorlo. Oxiêk mhonn’nni amchean ghôddunk zata: “Natalanchem noketrlambta tednam porian Natalam”! Jê ghòddiê porian Natalanchemnoketr lambta, titloch vêll amkam Jezuchea uzvaddacho aniTacheam totvancho ugddas urta. Titloch vêll ani kall ami doyallukornniô korunk bhonvtanv. Tachê uprant Jezucho uzvadd nam-sodista ani amchea somazant uzvaddachim mon’xam zaunk amivisortanv.

Jê porim jim konn Nimannea Sukrarakuch igorjent distat,tankam ami ‘Good Friday Catholics’ mhonntanv, toxench amkam‘Christmas Catholics’ mhonnlear fôtt zaunchi nam. KiteakJezucho uzvadd ani Jezun haddloli xanti-sovostkay, Natalancheanoketracho uzvadd ekê toren ami Novea Vorsant vhorunkvisortanv. Zoxem ami pornnea vorsachea xevottak ‘Old Man’ lhasunNovea Vorsant bhitôr sortanv, toxem ho Ballka Jezucho-i uzvaddlhasun uddoytanv, oxem dista. Hacher ami niyall korcho asa.

Khorim Kristi bhavbhoinn koxim Jezucho uzvadd ami amcheajivitant sogllea kallar, disa-dispot’ttim, porzollauncho asa. MagirNatalanchea nimitanuch amkam zannteancho, durbollancho,lhanam-dhaktteancho husko kiteak? Amchem bhavponn fokotpanch-dha disank kiteak? Jezuchi xikovnn oxem amkamsanginam! Tôr amchi Kristanv bhavartachi somzonni itli holki-polki koxi zaum yeta?

Atam Natalam somplim, noketr palovlem, gottheantlo Jezu pettentghalo zalear, Tacho uzvadd palovoncho nam. To amchea jivitantleanloklokcho asa. Jezuk amchea jivitachem Noketr korun, Tachi BoriKhobor amchea jivitantlean porgôttun, amchea somazantuzvaddachim mon’xam zaunk Kristi mon’xacho karyakrôm. Henchkorunk Novem Voros amkam ulo korta. Hea Novea Vorsant Jezuzaum amchea dôr-disacho Uzvadd.

OSTORIANCHEM PAN

Page 21: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

JANER 2014 DOR MHOINEACHI ROTTI 21

UPKARI OSTORI(Internetta voilem)

“Dev boro dis dium.” Moidanar bosun aslolea dadlea mukharvetanam ekê ostorien mhollem.Dadlean lohu nodor voir kaddli. Hi ostori jevun-khaun borem jivitsartoli mhonn tannem odmas kelo. Ticho kôtt novoch aslo. Ticheajivitant tika kednanch jevonn unnem zaunk nam, oxi ti distali.Puskôll lokan adim aplim fokanddam keleant toxim ti korunksôdta mhonn tannem poilem chintlem.“Mhojê vatten yeum naka,” to gurgurlo. Punn ti thõich ravli mhonntaka vichitr dislem.Tiche dant legun distat toso tichea tonddar hanso aslo. “Tuka bhuklaglea?” tinnem vicharlem.“Nam,” tannem thokponnim zobab dilo. “Hanv atanch Prejidentiborabôr jevun ailam. Atam tum voch.”Ostoriechea tondda voilo hanso vaddlo. Okosmat ostorien aplo hatdadleachea bavlleak ghalo. “Madam, tum kitem kortai?” dadleanragan vicharlem. “Agê Bai, mhaka sôdd mhonn hanvem tukasanglam.”Tednanch êk Pulis Odhikari ailo. “Madam, koslo prosn asa?”tannem vicharlem.“Nam, hea mon’xak hanv ubo korunk proyotn kortalim. Mhakaadar dixi?” ostorien zobab dilo ani maglem.Pulis Odhikarian aplem mathem khôrpilem. “To zannto Jack. Tokãi vorsam thaun hanga asa. Tachê lagim tuka kitem asa?” “Thõipollelãi, cha-kofichem hottel asa?” tinnem vicharlem. “Thõivhorun taka hanv kitem-i khaunk diunk ani thoddo vêll hinvantlovattaunk sôdtam.”“Tum pixi zaleai, Madam?” oxem vicharun to asro-naslolo dadlothir ravlo. ‘Mhaka thõi vochunk naka.” Tednam konnache bollvonthat aplea dusrea bavlleak dhôrun apnnak uttoytat mhonn takakoll’lem. “Mhaka sôdd, Pulis Odhikaria, hanvem kosloch guneanvkorunk nam,” oxem to nibran uloylo. ‘Tujê khatir hi bori kornni;Jack, hi tum nakarum naka,” Pulis Odhikarian mhollem.Xevottak, thoddê avghoddayen, tê ostorien ani Pulis Odhikariantaka cha-kofichea hottelant vhelo ani eka konnxeak asloleamezar bosoylo. To sokallchea adesacho modlo vêll aslo ani aplonosto sompoun chodd-so lôk gel’lo ani jevnnak girayk yeunk vêllaslo.Hottelacho Karbhari bhonvtalo to tanchea meza lagim ubo ravun,“Pulis Odhikaria, kitem chol’lam?” oso vichar kelo. “Ho monis

OSTORIANCHEM PAN

Page 22: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

22 DOR MHOINEACHI ROTTI JANER 2014

oddchonnint asa?”“Hê ostorien hea mon’xak jevonn diunk hanga haddla,” Pulisanzobab dilo. “Hanga nhoi” Karbharian ragan mhollem. “Hanga oslomonis aslear mhojea dhondeak vaitt.”Zannto Jack dant poddloleô apleô molla dakoun hanslo. “Polle,Madam, hanvem tuka sanglolem. Atam mhaka tum vochunk dixizalear borem……Poilê suvater, mhaka hanga yeunk naka aslem.”Ti ostori Karbhariak polloun hansli. “Sir, ‘Eddy and Associates’,hê laginch aslolê ‘banking’ komponi lagim tuje som’bond asat?”“Hôi, asat,” Karbharian begobêg zobab dilo. “Te mhojea jevnnacheaeka kuddant apleô satolleacheô zomati kortat.”“Ani tum heam satolleacheam zomatim somoyar jevonn diun boreduddu komaitay, hôi?” Ostorien vicharlem. “Tem tuka kiteakpoddlam?” Karbharian porto vichar kelo. “Hanv, Sir, Penelope Eddykomponicho Odheokx ani Mukhêl Odhikari.”“Oh……”Ostorien porot hanstem tondd kelem … “Hem hanvem sanguntujê vagnnukent ontor zait, oxem mhaka dislem.” TinnemPulisacher nodor marli. To aplea tonddailo hanso dhamun dhôrunkproyotn kortalo. “Tum amchê borabôr ek kop kofi piyetai anijevtai? “Nam, Madam, hanv ddiutter asam,” Pulis Odhikarianzobab dilo. “Ek kop kofi tori piyetoloi nhoi?””Hôi, Madam, Hemborem asa.”Hottelacho Karbhari suddsuddayen uloylo. “Hanv atanch tuka kofihaddtam”. To kofi haddunk veta to polleun, Pulis Odhikarianmhollem: “Tunvem taka soirannant haddloi.” “Tem mhojem monnhoi aslem….. Hem sogllem korunk mhaka ek karonn asa. Tumsot mand vô mandinaka.Apnnem jevunk vhel’lea aplea thottaklolea soirea fuddeant ti bosli.Taka polleyt ravli ani magir tinnem vicharlem: “Jack, tuka mhozougddas asa?” Zannto Jack tichea tonddar apli nodor ghalun ugddaskorit ravlo ani mhollem: “Tuka hanvem adim khõi tori pollelea,oxem dista…..Tujem mukhamoll mhaka vollkichem lagta.” “Atamzait hanv thoddim zanntim zaleam,” tinnem mhollem…. “Zait hanvtednam mhojê tornnattê pirayer aslim, tea poros atam hanvmatxim mottim zaleam. Tednam tum hanga chakri kortaloi, aniami atam aileanv tea darantlean hanv bhitôr sorlolim, thonddayenani bukhen.”“Madam?” tea Pulisan kitem vicharlolê porim mhollem. Itli dobajikostori kednam tori bukhen asli mhonn taka sotmandunk kotthinnzatalem. “Hanvem tednam rigtench Kolejintlem xikxonnsompoyl’lem,” ostorien sanglem. “Hanv êk chakri sôdunk mhonn

OSTORIANCHEM PAN

Page 23: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

JANER 2014 DOR MHOINEACHI ROTTI 23

xarant ail’lim, punn mhaka êk-ui mell’li nam. Itlean mhojê lagimduddu asle tantle fokot kãi nanne urlole ani vosti kortalim thõichimhaka bhair sorunk sangloli. Hanv team disamnim gol’liamnimbhonvtalim. Fevreracho mhoino aslo ani hanv thôndd zalolim anibukhel’lim. Tednam hanvem hi suvat polleli ani kitem khaunkmellta zalear polleunk bhitôr sorlim.”Jack-achem tondd hanstem zalem. “Atam mhaka ugddas ailo,”tannem mhollem. “Hanv jevonn divpachea meza pattlean aslom.Tum bhitôr yeun apnnak jevonn mellchê khatir apnnachean kitemkam’ korum yeta zalear vicharlem. Hem amchê manddavolli addmhonn hanvem tuka sanglem.” “Hanv zannom,” ostorien mukharsangunk suru kelem. “Uprant tunvem mhaka ekdom’ vhoddli,hanvem kednanch polleunk nasli tosli, ros masachi senddvichkorun dili ani kop-bhôr kofi diun, ani konnxeachea mezar bosunti khuxalkayen khaun sanglem. Tum trasamnim poddxi mhonnhanv bhiyelim. Punn tunvem mhaka khaunk dil’lem tache duddutum farik kortanam polleun, sogllem sarkem asa mhonn mhakathavem zalem.”“Tôr tunvem tuzo svotacho dhondo suru kelo?” Zanntea Jack-anvicharlem. “Mhaka têch sanjê chakri mell’li. Hanvem ti borê torenkeli. Uprant hanvem mhozo dhondo suru kelo ani Devachea adaranto voir sorlo.” Tinnem aplem duddvanchem pakitt kaddun taka aplêkomponichem nanv ani pot’to aslolem kard dilem. “Hem tujemkhaun somptôch, tum yeun Xri Lyons haka bhettlolo mhaka zai.To mhojê komponint kamdarancho sonchalôk. Hanv vochun atamtachê lagim uloytam ani mhojê kocherint to tuka kitem tori chakriditolo mhonn mhaka khatri asa.”Aplea tonddar hanso khelloun, tinnem fudde mhollem: “Tunvemtuka vostram viktim gheunk ani tum tujea pãyancher ubo ravoporian vosti korcheak zago mellounk to tuka uxnne duddu diunk-ui xoktolo. Tuka kednam-i kitem goroz aslear, mhojem dar tukasodanch ugtem asa.”Zannteache dolle dukhamnim bhòrle. “Tuje upkar hanv koxebadoytolom?” oso to udgarlo. “Mhoje upkar badoynaka,” ostorienzobab dilo. “Devak mhoima.” Tannem mhaka tujea fuddeantpavoyli.”Cha-kofichea hottela bhair, Pulis Odhikari ani ostori thamblimani ap-aplê vattek lagchê adim tinnem mhollem: “Tujea adarakhatir tuka Dev Borem Korum, Pulis Odhikaria.” “Tuka Dev BoremKorum, Bai Eddy,” Pulis Odhikarian zobab dilo ani tika fuddesanglem: “Hanv kednanch visorcho nam toslem hanvem az ekochoriem pollelem…Ani….Ani tujê kofi khatir tuka Dev BoremKorum.”

OSTORIANCHEM PAN

Page 24: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

24 DOR MHOINEACHI ROTTI JANER 2014

DUSRI VATIKANI VIXVSOBHA

SONVSARAK UGTI POVITR-SOBHA (DVV 16)Vasco do Rego s.j.

Fattlean Ankar thaun Chalu

GS (“Gaudium et Spes”, “Khuxalkay ani Bhorvanso”) Dusrê VatikaniVixvsobhechea hea Dokumentant gel’lea ankar dekhlam tachothoddeam utramnim ugddas korum-ia: Jezuchea PaskacheaGuttant bhagidaram zaunk soglleam mon’xank mellta, Hôi,soglleam mon’xank: Povitr-Sobhecheô vangddi-vangddinni nhoitankam, ani Obhixikta Jezucher ugtim bhavart dhôrinanttankam legun. Punn hem koxem ghòddta ‘tem fokot Devakthavem asa’.

GS-chim utram dhôrun,Devxastri (theologians) bhov-korun Ajient, oxem aplem motsangtat: “fokot Devak thaviasloli vatt” khõichi? Hi “vatt”dusre dhorm vô “adorx totvam”(“kolponavidya”) (ideology)zaunk xokta, kiteak tanchêvorvim zaito lôk Deva-xim vôaplea Nimannea Xevotta-xim pavunk proyotn kortat. Bhov-korunAjient mhonnlam, kiteak Ajient zaite dhorm asat ani tancheampattlavdaranchi kallzachi ani kornnianchi khôl bhokti amkamAjient ollkunk mellta. Ani heam dhormancheam pattlavdarank(milianvache milianv him pattlavdaram!) Ogonnitponnim Mogall-Doyall Bap kodinch sanddcho nam. Tanchea dhormantleanuch Devtankam pavta, oxem he Ajieche Devxastri sangtat. Xekddeam-xekddeamnim ho Ajiecho lôk kitlê axen Devak sôdit aila ani azporian hich Devachê tanen lhastolea kallzachi bhokti amionnbhovtanv.

Hem chodd mhotvachem dekun, novean attapum-ia: Monis zaunDevacho Put Jezu soglleam mon’xank, ek-eklea mon’xak, ekvottlolozala. Ani Povitr Atmo soglleam mon’xank Jezuchea PaskacheaGuttant, fokot Dev zanno tê bhaxen, vantto gheunk dita.

Devacho Povitr Atmo sogllê kodden hajir asa ani Aplem doivikkam’ korit asa. Hem sot sonvsarak ani dusream dhormank anidusream dhormacheam mon’xank polleunk “nove dolle” dita.Somest Kristanvank hem azun somzonam dista. Bhov-korun

Page 25: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

JANER 2014 DOR MHOINEACHI ROTTI 25

Ostomtecheam Devxastrianchem (theologians) chintop vegllem.Povitr Atmeachi purnntay Povitr-Sobhent asa. Dusreamdhormamnim ani tancheam pattlavdarank To opurnntayen(imperfectly, partially) asot ani dekun he dhorm apleampattlavdarank opurnntayen Deva-xim pavoytat. Tannimpurnntayen hea Paskachea Guttant vantto gheunchem zalear,Povitr-Sobhent mat tankam hi purnntay melltoli. Oxem techint’tat.

Urfattim, Ajiecheam Devxastriank hê Ajiechê poristhitichoonnbhov asa. Him hixôp-naslolim mon’xam kitlê bhoktin ap-apleach dhormant, ap-apleam “povitr pustokancho-i” adargheun, Devak ollkunk ani bhôzunk pavtat.

He “nove dolle” gheun okristi mon’xank ani tancheam dhormankfavo to man ami Kristanvamnim diuncho. Yeram poros amiKristanvam odik vortim nhoi, koslêch vhoddvikechi amcheanbodday dakounk zainam. Amchean Povitr Atmeak ani Tacheamdenneank koslich xim’ ghalum nozo. Jem To amkamKristanvank xikounk sôdta tem sogott legun ami somzotanvmhonn chintum noyê.

Povitr Atmo amkam ugddapem korta tem sot amchê lagimsopurnnayen asa mhonn ami chint’tanv zalear, dusreamkoddchem amkam kitench xikunk aschem nam, oxem zalem.Ami fokot dusreank diunchem, tanchê koddsun kitenchghevpachem nam! Oxem zalear, khoro sonvad (dialogue) aninkkoso astolo? Dennem-ghennem koxem asum-yet? Fokot amiditoleanv, “xikoytoleanv”, kãich gheunchim nanv, kitenchxikchim nanv! Punn, dusrê vatten, jem kitem Povitr Atmo kortatem ami opurnntayen somzotanv ani onnbhovtanv, kiteak amchisomzonni ani onnbhov amchea zonn-ekleachê khasgi,sonvskrutik ani itihaxik poristhiticheam ximam bhitôr asta.Ani Povitr Atmo Apnnak zai tê bhaxen Apnnachi ollôk dusreankani konnak-ui diunk svotontr asa mhonn ami manun ghetlemzalear, ami khoro sonvad korunk ani ekameka koddchemxikunk toyar astoleanv.

Hem Paskachea Gutta vixim-i sangchem. Ami kodinch heaGuttachi sopurnnay onnbhovnanv. Hê Devachea mogachêyevzonnek xim’ ani mer nam. Hachê vixim ho DVV GS dokumentkitem sangta tem fuddlea ankar ami polleunchem.

DUSRI VATIKANI VIXVSOBHA

Page 26: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

26 DOR MHOINEACHI ROTTI JANER 2014

NIYALL

SANGAT : SOGLLEANK KHUXAL KORTAVincy Quadros

Eka iskolachim zaitim bhurgim Bondla abhayaronnyant (Wild LifeSactuary) piknikek gelolim.  Bhonvtam-bhonvtam tanchi nodoreka nagobacher geli: to aplem podok fuloun nach kortalo.  Zaitolôk taka polleun tacho nach tokhetalo.  Modinch to hê vattenzalear modinch tê vatten vollun lokachi kormonnuk (entertainment)kortalo.

“Hanvem zalear poilêch pavtt êk sorôp hê bhaxen nachta topollelo.” Anitan aplea fuddeant aslolea Nikhitak mhollem.

“Hôi go bayê, hanv Jaipur gel’lem tednam ami ravtalim tea hottelamukhar êk sopera (sorpancho khellovpi) zaiteam sorpank gheunkhêll kortalo.  Te legun oxê toren nachonasle.” Nikhitan mhaitidili.

“Taka hea abhayaronnya valeamnim xikoyla astolo.” Anitan torkkaddlo.

Tednanch tea nagoba fuddeant êk harbêl (green snake) ailo.Nagobak tacho rag ailo.  Lôk apnnak polleun khuxal zatalo tantumharbelan veotyoy (obstruction, interruption) haddlo mhonn to aplempodok dhampun “fons, fons” korun taka dhanvddaunk laglo. Harbêlhalot-dholot laginch aslolea zhaddar choddlo ani poilim voir thaunsokol lamb denvlo.  Magir portun apli tokli voir keli ani môddunklaglo.  Soglleanchi nodor tacher veta.

“Hea sorpa poros harbelacho nach boro dislo nhoi? Podokdhamplolea sorpak atam konn pollenam.” Nikhitan Anitakmhollem.

“Hôi.  Punn te bondist asat.  Aplê porin khell korun amchikormonnuk kortat.  Te ranant aslole zalear amkam te khelltanamdistole asle?” Anitan khônt ugtayli.

“Punn tanchê pasot amkam ek patth mellta tacher tujem lokxgelem nam.  Poilim to sorôp loka koddlean tust ghetalo, punnharbêl yetôch taka tachi nosay zali ani harbelan aplo nach surukortôch sorpak konnuch pollenam zalo.  Dogamnim sangataknach kelolo zalear ami doganchi-i tust korchim naslim?” Nikhitanpatth sôdun kaddlo.“Hôi, sangatak ravun koslem-i kam’ kelear soglim khuxal zatat.Khuxalkay ghetat ani ditat.” Anitan mhollem ani tim yerbhurgeam borabôr sovnneank polleunk mukhar gelim.

Page 27: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

JANER 2014 DOR MHOINEACHI ROTTI 27

GORBPATA VIXIM EKA DOTORACHEMXANNEPONN 

Êk bhiyel’li ostori bailanchea dotorafuddeant ge li . Tinnem mhollem:“Dotôr, hanv gombhir prosnaksampoddleam, ani mhaka tuzo adarzai.  Mhojem asa tem bhurgem azuneka vorsachem zaunk nam ani hanvportun gurvar zaleam.  Mhaka itlimtenkun bhurgim nakat.” 

Dotoran tika zap dili “Somzotam.Hanvem kitem kel’lem tuka zai?” 

Tinnem mhollem: “Matso gorbpat kôrani mhaka khatri asa tum mhaka adar kortoloi mhonn.”Dotoran matso vichar kelo ani thoddo vêll ogoch ravlea uprant têostoriek sanglem: “Mhaka dista tujê oddchonnik mhojê koddemodik boro upay asa.  Tuka-i to itlo dhokeacho ascho nam.”Dotôr apli vinonti manun gheunk toyar zalo mhonn ti khuxal zali.Dotoran fuddem mhollem: “Ekach borabôr tuka dogambhurgeancho kuidad korunk poddcho nhoi mhonn, tujê vengentaslolea bhurgeak marun uddoum-ia. Hê toren, dusrem bhurgemzolmak yeunchê adim tujean thoddo suxêg-ui gheunk zatolo. Amizôr donam bhitorlea ekleak marlem, zalear khõichem tem porvanam.  Tujê vengent asa taka vinchun kaddlear tuka koslochdhoko nam.”Ti ostori ekdom’ bhiyeli ani mhonnunk lagli: “Nam dotôr, kitlemdarunn panvol hem!  Eka bhurgeak marop mhollear khun nhoi?!” “Hôi, hanv zannam,” dotoran zap dili. “Oslo khun korpak tukakãich oddchônn nasli, dekun mhaka dislem hoch êk boro upaymhonn.”Apnnak zo son’dêx diunk zai aslo, to tichê meren pavlo mhonndotôr hanslo.Hea sonvsarant zolma ailolea bhurgeak marop ani kusveantaslolea bhurgeak marop mhonnlear ekuch zalem mhonn tannemtika pottoun dilem. Khun êkuch zata! Dotorachem mhonn’nnem tika pottlem ani tinnem apli vinontifattim ghetli.  Tednam tika ganvchê igorjê koddlean ani“Gurvarponnant samball korpi Kendr” (“Pregnancy Care Centre”)hachê koddlean goroz to môg ani adar mell’lo. Aiz, avoy anibhurgem dogam-i jivim ani khuxal asat.Sangatan kitlê pavtti amchean moladik jivit salvar korunk zata!“Môg mhonnta: hanv dusreachea boreponna khatir hanv mhozochteag kortam. Gorbpat mhonnta: hanv mhojea boreponna khatirdusreacho teag kortam.”

Page 28: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

28 DOR MHOINEACHI ROTTI JANER 2014

BARIKSANNECHI URBA AMKAM DEVASORXILIMPOIS KORTA

Sogllem zanno ghevpachi itsa vô bariksannechi (curiosity) urbamon’xachea monant gondôll nirmann korta ani mon’xak xantihaddtolea zannvayechea Atmea sorxilo pois kaddta mhonnFransisk Bhagevont-Bapan Brestaradisa, Novembrachê 14ver,(2013), sokallim bhettoylolea Misar uloytanam aplea provochonantsanglem.

Zannvayechea Pustokantlea tea disachea poilea vachpant, PovitrAtmeachê Zannvayent jiyetoleam, khoream Kristi punneavontdadleachea ani bailechea otmeachê sthitichi khobor kel’li asa,tacher aplea provochonant uloun Papa Fransiskan mhollem: “HiZannvay tichê bhitôr aslolea chotur, povitr, oprotim’, jin’nosvaroxea bud’dichea atmea vorvim tankam aplea jivitachê vatterfuddem-fuddem vhorta. Haka mhonntat Sorvespora Devacheakallza pormannem, kitem borem tem vinchun kaddunk ani yogyate nirnnoy gheunk amkam adar kortolea Devachea Atmeasangatim amchea jivitachi vatt cholop. Ho atmo sodanch amkamkallzachi khori xanti-sovostkay dita. To khoreponnim xanticho,mogacho, ani bhavam-bhoinninchê ixttagoticho atmo. Hakachmhonntat povitrtay vô bhagevontponn. Hench Devan Abrahamakulo marun maglem oxem mhonnun: ‘Mhojeam dolleam mukharchol ani ani tujem jivit nixkollonk zaum-di.’ Hich ti xanti. PovitrAtmeachea ani Tachê zannvayechea margar jim mon’xam choltat,tankam amchean xannim mon’xam mhonnunk zata; kiteak timDevachê sosnnikayechea margar asat.

“Xubhvortomanantlea vachpant amkam dusrêch bhaxecho atmovô mon polleunk mellta. Ho Devachê Zannvayecher samkochurfatto. Ho zaun asa chovkosponnachi vô bariksannechi urba.Amkam Devacheam yevzonnancher, amchea fuddaracher,odhikar zai, amkam, amchê sobhonvtim ghòddtoleam vôghòddcheô asat team vostum vixim, sogllea-sogllea vixim zannozaunk zai, soglleô vostu amchea tabeant ailoleô zai… ‘DevachemRaj kednam yeunchem asa?’ Farijev Jezu lagim vichartat.Tankam ti bariksann zai. Kednam, khõichea disa, khõichêtarker... tem tankam zai…. Hi zaun asa chovkosponnachi urba;ti amkam Zannvaiechea Atmea lagchean pois kaddta, kiteakamkam kitem kat ti khobor amkam zai, hem vô tem koxemghòddtolem, dôr disa ghòddtoleam vostuncho topxil (detailedinformation) zai, anink kãi naka. Haka ‘koxem-kitem’ hachi xoktimhonnum-iet. Punn bariksannechi urba bori nhoi. Hi urbadhuspottayta, dhandôll korta ani mon’xak Deva sorxilo pois korta.Ani hi gorjê bhair chodd ulovpachi, chovkosponnachi urba zaun

BHAGEVONT-BAPACHI XIKOVNN

Page 29: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

JANER 2014 DOR MHOINEACHI ROTTI 29

asa sonvsari ani amchim monam gondollant ghalta tosli: oxemJezu amkam sangta.”

“Bariksannê vorvim amkam êk-êk pavtt oxem dista: Dev hangaasa vô omkê suvater asa vô êk-êk pavtt ami mhonnunk pavtanv:hanv eka mon’xak ollkotam, taka Saibinn-Mãycheô chitti yetat,Saibinn-Mãiche son’dêx yetat adi.. oxem sangun Papa Fransiskanmhollem: “Saibinn-Mãy amchi soglleanchi Mãy! Ani ti amchosoglleancho môg korta. Ti sod’dam son’dêx pattounk êk postmastertôr? Amchem oxem vagop amkam Xubhvortoman, Povitr Atmo,zannvay ani sovostkay, Devachi mhoima, Devachi sundoray,heam soglleam lagchean pois kaddta. Nodrek poddtat tosleamkhunnamnim Devachem Raj yeunchem nam, Devachem Rajamchê modem asa ani zannvayê vorvim amkam tem thavem zatamhonn Jezu sangta. Povitr Atmo ki amkam hi zannvay ani xantidita. Devachem Raj gondollachê sthitint yenam. Oxem ElijevProvadia lagim uloytanam Dev ekê vavzoddin vô forsan varemmarta tea vellar uloylo nam, punn thonddayechea vareachê,zannvayechea nazuk vareachê sthitint uloylo.”

Aplea monant osli bariksannen zanno zaunchi urba ailimhonntôch, apunn sodanch tantli meklli zaunk vavurtalimmhonn Ballka Jezuchi Bhagevont Tereza sangtali. Jednam dusreôTai tika kednam-i konna familichi, vô mon’xanchi khoborsangtaleô, tednam, akhrek kitem ghòddlem tem zanno zaunk khôrutsuktay tichea monant uprastali. Ani hem sarkem nhoi, hiDevachi Atmik xokti nhoi mhonn tika distalem, kiteak hiDevachi xokti zaum nozo. Ti dhuspottayta tosli xokti, sonvsaribariksannechi xokti. Devachem Raj amchê modem asa. Sonvsaribariksannen athveo vostu, novim kovtukam sôdunk vochumnakat mhonn sangun Papa Fransiskan sompoytanam mhollem:“Thondd vareachea nazuk lhara bhaxen aslolea Povitr AtmeakAplê zannvayen amkam mukhar vhorunk dium-ia. Zachi Jezu aizkhobor korta, To zaun asa Devachea Rajeacho Atmo. Amen!”

MAGNNEM KOROP MHOLLEARDEVAK BEJAR KEL’LÊ BHAXEN

Fransisk Xrêxtt-Gonvllian magnneacho vixoy dhôrun oxemmhollem: “Jednam ami Devak amchem magnnem kortanv,tednam ami vhodda visvasan ani Devak bejar kel’lê bhaxeneksarkem magunk favo. Oxem Dev amchem magnnem aikunghetolo.” Brestaradisa, Misar aplea provochonant to uloytalo.

Provochonant fuddem uloun Papa Fransiskan mhollem:“Magnneak don bazu asat: ekê vatten jichê khatir ami magnnemkortanv ti goroz asa, zalear dusrea ordan, teach borabôr asa, ami

BHAGEVONT-BAPACHI XIKOVNN

Page 30: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

30 DOR MHOINEACHI ROTTI JANER 2014

magtanv tem Devak zai tê bhaxen, ani Taka zai tea vellar, Devamkam ditoloch mhonn amkam asloli khatri. Zo bhavartanmagnnem korta, to monis dolle dhampun Devachea mogachervisvas dovorta, ani portun-portun, ekê bhaxen vaz haddi-sôr, Devalagim magunk oddchonam.”Aplo ixtt pavun sorla, ani taka lagun apnnak tin undde uxnne dimhonn modianicher portun-portun bejar kortolea ixtta bhaxen,apnnak neay korun di mhonn khottea nitidara lagim portun-portun magtolê vidvê bhaxen, Jezun amkam magnnem korunkxikoyleant mhonn ugddas korun, ani koddkar Jezuk lagim sorunmhonnta: ‘Saiba, Tuka zai zalear Tujean mhaka boro korunkzata’- Xubhvortomanantli hi ghòddnni ek udharonn koxemlokacheam dolleam mukhar dovrun Papa Fransiskan fuddemmhollem: “Hem aikunk matxem atvench lagot, punn amcheanmhonnunk zata: magnnem korop mhollear amkam magtanv temdii-sôr, ekê bhaxen Devak bejar korop.”Poilim poilim magnnem kortanam, maglolem mellonam mhonnbejar zainastanam, portun-portun porathun magop, kitlemgorjechem tem dakoun diun tannem mhollem: “Jezun amkam‘Magat’ mhonn sanglam, punn teach borabôr, ‘Darar marat’, oxem-i sanglam. Ani zo daracher marta, to avaz korta, tras korta,koranday haddta. Mhonntôch magnnem korop mhollear bejar kori-sôr magop, punn teach borabôr magtanam halonaslolea ghôttvisvasan magop; oxem Xubhvortomanant team dogamkurddeamnim Jezu lagim apnnank bore kôr mhonn maglem, anitumkam bore korunk Mhojê lagim zata mhonn tumkam bhavartasa kai mhonn vichartôch, vhodda visvasan tannim ‘hôi, Saiba’mhollem.” Jednam ami magnnem kortanv tednam Jezu amcheôgorzô vollkun gheta, ani jednam ami portun-portum magtanv,tednam ami magtanv tem Dev ditoloch mhonn amkam visvas asamhonn, ani amchê vixim ami sot uloytanv mhonn To zanno zata.Oxem Papa Fransiskan akhrek sanglem.

TUJEAM KRISTI UTRAM PORMANNEM TUJEÔKORNNIÔ ZAUM-DI

“Kristanv mon’xacheam utram pormannem tacheô kornniô zaunkfavo, ani konn-ui monis Kristi utram uloyta, ani tim apleamkornniamnim chalik laynam, to nhoi apnnakuch punn dusreank-ui luksonn korta, kiteak tachim utram gorvacher dhòrleant anihachê vorvim Povitr-Sobhent futt ghalunk pavtat” oxem Xrêxtt-Gonvlli Fransiskan Brestara disa (5/12/2013) bhettoylolea Misaraplea provochonant sanglem.

Brestara disacheam Sevadhormik Vachpantlo vixoy gheun, koxê

BHAGEVONT-BAPACHI XIKOVNN

Page 31: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

JANER 2014 DOR MHOINEACHI ROTTI 31

bhaxen adnya zanno zaun porian Farijèv tanchê pormannem apleajivitant jiyenant, taka lagun Jezu tankam dottayta, hachê viximPapa Fransiskan spoxtikoronn kelem. “Khorench him borimutram, punn tim te apleam kornniamnim pallinant zalear, tanchoamkam kãich upêg nam, voilean tim amkam luksonn haddtat,amkam fottoytat: Amchem ghor sundor asa mhonn amkam timvisvas dakoytat, punn hea ghorak buniaduch nam.” Jezuch amchikhori buniad, fokot Jezu amchem khoddop mhonn sangun tannemfuddem mhollem: “Jea utra modem Krist nam tem Kristi utoramkam polkeponnak, gorvak ani fokot nanva khatir aslolê xoktikpavoyta. Ani osleam apnnankuch khoddop mhonnsomzotoleanchem boll Jezu môddun uddoyta.”

Ami amchea ontoskornnant bhitôr sorun pollelear borem zatolem,oxem sangun Papa Fransiskan aplem provochon sompoytanammhollem: “Amcheam Kristi utram modem Krist hajir asa vô nam,hem ami polleunk favo, ani zôr tôr toxem nam zalear, amchimutram amchêch modem ani Povitr-Sobhê modem futt ghalunkpavtolim. Ami uloytanv tim amchim utram amchea Somia JezuKrista sovem riglolim asum mhonn khaltikayen Somia lagimmagum-ia.

Bhavartachea Vorsachea XevottakAitaradisa, Novembrachê 24ver (2013), Krist-Rayachea porbêdisa,Bhavartachea Vorsachê somaptichea somoyar, Vatikanant SamPedruchea moidanar bhettoylolea Misar Xrêxtt-Gonvlli Fransiskankelolem provochon:

“Aiz ami amchea Somia Jezu Krista, Sorga-sonvsarachea, sogtta-sorvanchea Razachi porob somarombtanv. Sevadhormik vorsacheaxevotta borabôr, Xrêxtt-Gonvlli Sollavea Benediktan suru kel’lemBhavartachem Voros-ui sompta. Tannem amkam favo kel’lê hêsundôr bhettê khatir, vhodda mogan ani dhin’vasnnechea monanaiz ami tacho ugddas kortanv. Fuddar chintun yogya vellar tannemyevjilolea hea panvla vorvim, amkam soglleank Devachimbhurgim ani Povitr-Sobhent ekamekachim bhavbhoinn kortoleaamchea Povitr-Snana disa suru zal’lê amchea bhavartachêyatrechê sundorayecho novean ugddas korchi son’di amkam favozali. Amchea Devak rup-rup polleunk ani bhettunk amkam gheunveta ti hi amchi sonvsarantli yatra: tantum amchim kallzamaxeun ani otrekun ravtat tea porom’ sukhant bhitôr sorunk PovitrAtmo amkam sodanch nitoll ani povitr korit aila, amkam hat diunvoir kaddit aila.Hanv hanga hajir asloleam Udenticheam Katolik Povitr-Sobhancheam (Eastern Catholic Churches) Patriarkank ani mukhelMha-Gonvlli-Bapank mhozo mayêmogacho ani bhavponnacho

BHAGEVONT-BAPACHI XIKOVNN

Page 32: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

32 DOR MHOINEACHI ROTTI JANER 2014

BHAGEVONT-BAPACHI XIKOVNN

yevkar. Romacho Gonvll i-Bap hea natean, heam Kristisomudayamnim aplea dêkhivont visvaxiponnan, ani êk êk pavttborich kimôt farik kelolê Jezu Kristachea nanvachê porgôttnnêkhatir tanchi hanv tokhnnay kortam. Ani hê xantichê khunnêvorvim, tanchê udexim, hanv Povitr Desant (Holy Land), Syrientani ak’khê Udentik ravtoleam Kristi loka porian pavunk anitankam xanti ani ekcharachi bhett magun gheunk axetam.‘Jezu Krist sogtta-sorvacho maz’, aichea disa porgôttloleam PovitrPustokantleam vachpancho hoch vixoy. Jezu Krist kendr-sthanacher asa. Obhixikt Jezu zaun asa sogllê rochnnechemkendr, sogllê Tachê porjechem, ani itihasachem kendr. Sogtta-sorvachem kendr.

Koloskarank boroylolea Potrantlea aichea poilea vachpant PauluDhormdut hea Jezu Kristachea kendrit’tayechem (centrality) khordorxon amkam korun dita. Jezu ak’khê rochnnê modlo Malgoddomhonn to amkam Jezuchi vollôk dita. Tachê vorvim, ani Tachêchkhatir sorv vostu keleat. To heam soglleam vostuncho maz. Tozaun asa oromb: Obhixikt Jezu, amcho Somi. Devan Taka sorvsompurnnay dilea; hichê vorvim Tachê sovem sogtta-sorvachemson’dhan zaun, Deva lagim sogllem ektthãi zaunchem (Kol 1:12-20). To sogllê rochnnecho Dhoni, sogllea son’dhanacho Dhoni. Anihaka lagun, ami khorim bhavarti mon’xam koxim hi Jezuchikendrit’tay (centrality) amchê jivitachê chalint, amchea chintpant,amchea ulovpant ani amchea vavrant, ami purnnponnim vollkunkani mandun gheunk bhov gorjechem. Oxem, amchem chintopkhorem Kristi chintop, Kristachem chintop zaunk pavtolem.Amcho vavr êk khoro Kristi vavr, Jezucho vavr, amchim utramkhorim Kristi utram, Jezuchim utram, zaunk pavtolim. PunnObhixikta Jezuk ami hea kendr-sthana velo haloun, dusreakonnak thõi zago dilo zalear mat, sogllem vaitt amcher, ani amchêsobhovtim aslolea sogttacher yeunk pavtolem.Jezu Krist, nhoich soglleam rochnnancho ani soglleason’dhanacho maz, punn tea bhair To sogllê Devachê porjechomaz. To aiz hanga amchê modem asa. Tachea Utra vorvim Tohanga hajir asa, ani jivo hea altarar astolo, amchê modem, Tachêmogachê porjê modem. Ani ami hem aichea poilea vachpantpollelam: Team disamnim Israelachim sogllim kullam Davidasorxem ailim, ani tannim Deva hujir taka makhun takaIsraelacho raza kelo. Aplea Razak sôdtanam khorem mhollear tiporza, tankam bhov lagim astolea, tanchea poinnant tankamsangat kortolea, ani tancho bhav koso zatolea aplea Devak sôdtali.David Razachê kullient zolmololea Jezuk, khorea bhavabhonvtonnim Devachi porza ekttovta. To sogllê Aplê porjecho,amam-soglleancho samball korta, Aplo jiv porian diun samballkorta. Tache thãi, sogllim ami êk, Tachê sovem ekvottloli, ekêch

Page 33: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

JANER 2014 DOR MHOINEACHI ROTTI 33

BHAGEVONT-BAPACHI XIKOVNNyatrent sangata vatt tanktoli, ekuch dhyey asloli porza ami. Obhi-xikt Jezu amchea jivitacho maz hea natean, fokot Tachê sovemami Tachi porza mhonn, amchi osmitay (identity) amkam mellta.Sorv-xevttim, Obhixikt Jezu zaun asa mon’xakullacheaitihasacho, amchea zonn-ekleachea jivitachea itihasacho maz.Amchea jivitantleô, khuxecheô, bhorvanxeacheô, dukhi-khontincheô ani koxttam-dukhincheô ghòddiô ami Tachê sorxemhaddcheô. Jednam Jezu zaun asa amchea jivitacho maz, amcheajivitachea chodd-chodd kalloki khinnant porian To amkam lagimasa, amkam bhorvanso favo korta. Oxem Tannem khursarumkolltastanam uzvea hatachea chora thãi kelem ani hi khoboramkam aichea Xubhvortomanachea vachpant mellta. Jednam yersogllim, ‘Ho Obhixikt, Devan vinchun kaddlolo Raza zalear,hannem apnnakuch sôddouncho’, heam utramnim Jezucheôkenddnniô kortalim, tednam aplea jivitant vaitt kamam korit ail’loani atam aplem patok roddtolo boro chôr Jezu lagim magta: ‘Jezu,Raiponnachi podvi gheun yetai tednam mhozo ugddas kôr!’ (Luk23:42) Ani Jezu taka zap diun mhonnta: ‘Aiz tum Mhojea sangatavoikuttant (Mhojea rajeant) astoloi!’ Jezu khastichem formonnmarinam, punn bhogsonneachem utor dita. Jednam konn-uiTachê lagim dhir dhôrun bhogsonnem magta, tednam Somi Jezutachem magnnem aikotach.Aiz ami amchea itihasachem, amchea jivitachea provasachemchintum-ia. Zonn-ekleak amkam amchea jivitacho itihas asa.Amcheô chuki, amchim patkam, amchea jivitacheô boreô, toxeôvaitt ghòddiô. Ami amchea khasgi itihasachem chintun, aiz, Jezumukhar yeun Taka kallzant thaun ani ogeponnan sangunk favo:‘Somia, atam Tum Tujea Rajeant asai, tôr mhozo ugddas kôr. Hanvêk boro monis zaunk sôdtam, punn hanv osokt. Khorench mhakafavo tem boll nam. Hanv êk patki, hôi, hanv êk patki, punn Saiba,Tum mhaka sanddinaka. Mhaka visrum naka, Jezu! Kiteak tumkendr-sthanacher asai, Tujea Rajeant asai. Hem kitlem sobit!”Sogllim ami aiz hem korum-ia. Sogllim ami, amchea zonn-ekleachea kallzant thaun, portun portun mhonnum-ia: ‘SomiaJezu, Mhozo ugddas kôr! Tum kendr-sthanacher asai, TujeaRajeant Tum asai.

Uzvea hatachea borea chorak Jezun dilolem utor aiz amcheakallzak bhorvanso dita; kurpê khatir Devak ubarlolea magnnea-vôn, Devan tem magnnem aikun diloli Apli kurpa odik vhôddmhonn amkam khatri dita. Dev sodanch udar, ani Apleaudarponnan ami magtanv tachê-vôn odik amkam dita. Ami amchougddas kôr mhonn Deva lagim magum-ia, ani To amkam apleaRajeant bhitôr ghetlea bogor ravcho nam. Heach margar amisodanch cholum-ia.”

Page 34: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

34 DOR MHOINEACHI ROTTI JANER 2014

MAHATMA MANDELAMarcos Cosme Andrade

Madiba somplo. Apli ak’khi jinn gorê katichealokakoddlean kallê katichea lokacher zatoli onitsompounchê khatir zhuzun zhorovpi, ani heatachea j ivit-karyakhatir aplea jivitachimmhotvachim 27 vorsam bondhkhonnint sarun,xekim Dokxinn Afrikentlo vornn-bhed (apartheid)sompovpant yesosvi zavpi, Dokxinn Afrikecho adloRaxttrpoti Nelson Rolihlahla Mandela (mogan“Madiba” mhonnlolo) aplea jivitachê 95 vorsanchê

pirayer, zaito kall piddent sarlea uprant, Dezembrachê 5 tarker(2013) hea sonvsarak ontorlo. “Madiba” somplo khoro, punn vixv-itihasant omôr zaun urlo.Zoxem Albert Pike, hea vicharvontan (thinker) mhollam: “Jemkitem ami amchê khatir kortanv, ami mortanv tednam tem-imorun veta. Yeram khatir ani sonvsara khatir kortanv temsodanch urta, ani kednanch moronam.” Dusream khatir apli jinnzhorovpi fuddari morum nozo, punn aplea jivitachê, ani karyachêdekhin ani preronnen dusre fuddari utpon korunk pavta. Amipollelam koxê bhaxen svotontrtayê khatir ohinvsa (non-violence)ani ‘satyagraha’ heam hatiaram vorvim British-anchê zulumxayêadd zhuz manddun apnnakuch somorpil’lea Mahatma Gandhichêdekhi vorvim gel’lea xekddeantlo Martin Luther King, Aung SanSuu Kyi ani Nelson Mandela, hancho vavr fulunk ani follunk pavlo.Toxench atam aplea Dokxinn Afrikent rong-bhedachem odruxttsompounk manddlolea lambdik zhuza vorvim, mon’xan kel’leavegllocharacho kallôk sompoun, Dokxinn Afrikek ek bhov-vornni,bhov-zatinchem, dhonnubala sarkem veg-vegllea ronganchemraxttr, (‘rainbow nation’) korun uddovpi, ‘Dokxinn AfrikechoGandhi’ mhonn pacharlolo, Nelson Mandela-i fuddarak yetoleamdoxokamnim aplea nisvarthi vavra vorvim nove fuddari nirmannkorunk pavtolo, ak’khea sonvsarantleam goribank, durbollank anizulum’ sonstoleank ani chirddil’leank, ek sfurti-divpi noketrkoxem sonvsara-mollar zhogzhoktolo, hantum dubav nam.Olpsonkhyen (minority) aslole gorê katicho lôk, vhoddê sonkhyen(majority) asloleam kallea katichea lokak kikont kortalo. Koxêtoren Mahatma Gandhi Dokxinn Afrikent Barrister (advogad)mhonn vavurtanam, kasfis nhesun poilea vorgant bosunag’gaddien vetastanam, 1893 vorsa goreamnim Pietermaritzburg‘railway station’-acher taka tachea samonna soit lôttun bhairuddoyl’lo, tem ami zannonv. Dokxinn Afrikent rabito korunasloleam Bharotiyank toripunn zaitem odik borê bhaxen goro lôkvagoytalo; punn thollaveam Afrikechea kallea lokak zalear, unchlezage gheun boslole he gore samkech kikont kortale. Kalleam

EK DIVO PALOVLO

Page 35: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

JANER 2014 DOR MHOINEACHI ROTTI 35

modem goream add osontôs ani dvês vaddtalo.

Tis vorsanchê pirayer Nelson Mandelan rajkaronnant bhaggheunk survat kel’li. 1952 vorsa tannem sorkarachea zuluma addmohim’ (campaign) suru kel’li, punn 1956 monnosôr takasorkaran apnnacher add bondday korta mhonn arôp ghaluntacheam sohokariam soit ottok kel’lo (arrested). Punn upranttanchi suttka zal’li. 1948 vorsa sot’tier ail’lea “South AfrikanNational Party”-chea sorkaran nove-nove kaide pasar korun,kalleamnim khõi ravunchem, khõi kam’ korchem, hanchê viximkalleank koddok hukum’ ghal’le. Iskolam, vidyapittam, ani nokrikorcheô suvatô, heam soglleam vixim kalleam thãi vegllocharkorpi kaide korun kalleam-goream modlim lognam, SvoyonseviSonghottnna (voluntary union) hancher bondi ghalun, sot’tyagoreancheach hatant urta toxe upay ghetlole. Mandelan heasoglleak virôd korun zulum’-korpi sorkara ani foujê add zhuzunk,bolliam môddfôdd korpacheô mohimô (sabotage) addayleô.

Taka zulum’-korpi sorkar sokla uddounloksot’tya, svotontrtay, ani soman’tay (equality)hancher dhòrlolem novem raxttr nirmannkorunk zai aslem. Soman’tayê khatir tachinixttha (commitment) tannem tea vel larucharloleam utram velean disun yeta.Tannem mhonnlolem: “Hem zaun asa dhyey:hachê khatir hanv jiyetam ani temmelloytolonch mhonn mhaka visvas asa.Punn goroz poddot zalear, hachê khatir hanv morunk poriantoyar asam.” 1962 vorsa Nelson Mandelak tacheam sangatiamborabôr dhôrlo, mud’dom’ môdd-fôdd kelea ani sorkar umttunuddounk vavurla mhonn tacher arôp ghalun moro porianbondkhonnichem formonn marun, Dokxinn Afrikechea Robbennanvachea zunvear taka bondkhonnint ghalo.Tachê suttkê khatir Ontor-raxttriya panvddear songhottit mohim’suru zali. Ganvam-ganvamnim chollvollik nêtt mell’lo. Sonvsaripanvddear Dokxinn Afrikechea sorkaracher cheponn vaddonklaglem, ani 1990 vorsa Nelson Mandelachi bondkhonnintli suttkazali. Vornn-bheda add zhuztoleam rajki koidiamnim aplim kitlinchvorsam khôr bondkhonnint sarlolim ani haka lagun tanchibholayki bigddunk pavloli. Torui astanam suttlea uprant porianMandela aplê nitimot’tek (moral rectitude) anipromannikponnacheam totvank visvaxi ravlo.Aplea jivitachim 27 pikall vorsam eksurponnant sarun avghoddbondkhônn bhôglolo monis ek tôr samkoch bavun vochpacho(faded out) nam zalear, apnnem sonslole koxtt ani dogd ani tachêvorvim tachea jivitachi lagloli vatt, hanchem chintun apleamkoxttank karonn zaloleancher vikh onkpacho, punn Mandela to

EK DIVO PALOVLO

Page 36: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

36 DOR MHOINEACHI ROTTI JANER 2014

Mandelach! Zulumxayechi bondkhônntannem ek unchlea rajkaronni xikpachemiskol kelem, ani hea iskolantlean xanti anison’dhanachem xikop purnn korun, teaiskolantlo to bhair sorlo. Aplea desachê,tacheam bhavam-bhoinninchê, suttkechitaka lagloli bhuk, kallea zaum gorea,khõichê-i zatichea, zaum khõichea-idhormacheam mon’xanchê, ak’kheamon’xakullachê suttkechi bhuk zaunk pavli.“Zôr tôr tuka tujea dusmana lagim xanti zaloli zai, zalear tacheasangata tunvem vavrunk zai. Ani jednam tum toxem kortai,tednam tuzo dusman tuzo bhagidar (partner) zaunk pavta,” hitachi zannvay.

Sumarabhailea ragachea ani tiddkechea khinnant porian tannemkednanch zati-kativadak, zati-kativadan farik korchem chintlemnam, hantum asa tachem mhatmeponn. Eka kallar jea sorkaralagim vornn-bhedar add tannem zhuz manddlolem, ani jeasorkaran tachea jivitachim mhotvachim vorsam ibadd kelolim(aplim vorsam ibadd zaleant mhonn tannem kednanch dhôrunknam, hem tachem vhoddponn!), team sorkari fuddariam lagimtannem son’dhan ani somettachim (peace settlement) ulovpamsuru kelim, goream ani kalleam modem bhavponn vaddounchêkhatir vavr suru kelo, ani vornn-bhedi raxttrachem, zati-katicho,zaum yer kosloch vegllochar naslolem, ani zonn-eklea nagrikakmanan ani respetan apli tokli voir kaddun cholunk mellta toslem‘rainbow nation’ korunk to bhar gheun vavurlo.

1994 vorsa zal’lê bhov-vornni vinchnnukent “African NationalCongress” zoitivont zali, ani Dokxinn Afrikecho to poilo kallêkaticho Raxttrpoti zalo, tannem raxttriya ekvottachea sorkarachisthapna keli. Dokxinn Afrikek novi ghottna (constitution) ghôddundili. Dusrê pavtt vinchnnukent ubo ravunk tannem nakarlem, anitannench sthaplolea “Nelson Mandela Foundation”, ani yersonvstham vorvim loksevechem, goribkay ani HIV/AIDS heavaitta add vavurpachem aplem karya chalu dovorlem.

Sonvsar-bhorache veg-veglle puroskar taka favo zale.“Xantitayecho Nobel Puroskar” diun taka bhovmanit kelo.Bharotan taka Bharot-Ratna diun zonn-eklea Bharotiyacheakallzant tachê khatir aslolo son’man prokott kelo. 1995 vorsaproxid kelolê aplê atmokothechea (autobiography) nimannea panarto boroyta: “Êk vhôdd dongôr choddun voir pavlea uprant,mon’xak anink zaite osle, choddunk zai aslole, dongor dixttipoddtat.” Tacho hea sonvsarantlo provas niktoch sompla, punnMahatm (great soul) Mandelachea jivitachi kanni, lakhamnimlokank ek sfurti-sthan zaun sodankal urtoli.

EK DIVO PALOVLO

Page 37: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

JANER 2014 DOR MHOINEACHI ROTTI 37

FRANSISK BHAGEVONT-BAP GONVLLI-BAPANCHIPORIXÔD APOYTA

Gonvlli-Bapanchi Tisri Vixêx Sorv-Samanya Porixôd, VatikanantOtubrachê 5 tem 19 dormean 2014 vorsa zatoli mhonn FransiskXrêxtt-Gonvllian Otubrachê 8ver, 2013, jahir kelem. Hê Vixêx Sorv-Samanya Sobhecho (Extraordinary General Assembly), vô GonvllikPorixodecho vixoy zatolo: ‘Dhormporgôttnnê sondorbhantKuttumbanchim Gonvllik Avhanam (The Pastoral Challenges of theFamily in the Context of Evangelization).’ Dhorm-porixodechea vixoyakdhôrun aslolea mud’deanchea mhotva vixim uloun, Pri. FredericoLombardi S.J., hannem mhollem: “Kuttumbik prosn sôddounkveoktigôt (individual), vô thollavea odhikari mollar kelolea khasgonvllik vavra vorvim gondôll zaunchi bhirant asa, ani haka lagunak’khea Povitr-Sobhechea somudayachea ekcharan ani moslotincholunk bhov gorjechem.”

Logni sthitik Povitr-Sobhechi goroz ti manyotay mellchê adinch,Jermany desantlea Freiburg Dhormprantant, logn môddun noveanlogn zaloleam Katolikank Krist-Prosad diunk tharav ghetlea uprant,tannem hem mot porgôttlem.

PAPA FRANSISKACHEA BHOUXIK SANGNNEAMVORVIM PRESIDENT OBAMA PROBHAVIT

“Hanv Papa Fransiskachea bhouxik sangnneam vorvim khubprobhavit (impressed) zalam, nhoi khõichea-i eka khas mud’deaklagun, punn to khoreponnim Jezu Kristachi xikovnn aplea jivitantjiyeta dekhun,” oxem mhonn Amerikecho Raxttrpoti Barak Obamahannem CNBC-k dilolê ekê mulakhotint sanglem.

“Ojap zavpa sarki khaltikay taka asa. Lhanantleam lhanam thãim,ani durbollam thãi kaklutivont zavpacho, tankam somzuncho, vhôddgunn taka asa. Dusreank pois korchea zagear, tankam koximvengounchim tem poilim chint’ta, dusreanchi ninda korcheazagear, tanchê sovem aslolem borvem poilim polleta toslo homonis.” tannem fuddem mhollem.

Bhov-chorchit (khõichea-i vellar chorcha zata tosle, hot-buttonissues) somajik mud’deam bhair Povitr-Sobhen zaiteam yeramvostuncher aplem lokx ghalchi goroz asa mhonn halinch PapaFransiskan sangun dilolem asa. Ani gorbpat, somlingi logn, anigorb-nirodok upay hanchê vixim sodanch ani sogllo vêll ulounchigoroz nam mhonn tannem gel’lea mhoineant ekê mulakhotintsanglam.

KATOLIK KHOBRÔ

Page 38: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

38 DOR MHOINEACHI ROTTI JANER 2014

VATIKANI ODHIKARI SISTIN KOPELANTLEAPRODUXONNA ADD XIDKKAVNNI DITA

Vatikanantlea Sistin Kopelant,halinch bosoylolê novê‘aircondition’-achê ani varem nitollkorpachê yontronnê vorvimKopelant vaddtolem produxonn(pollution) unnem zainam zaitzalear, Sistin Kopelak bhettditoleancho ankddo moriadit korchopoddtolo mhonn Vatikani

Muzevachea vhoddilan sanglem. 2014 vorsa akhrek sumar, kam’korunk lagtolê, hê yontronnê vorvim, Michelangelo- chea vonntirkaddloleam ut’tom’ kruti (masterpiece) ani kolatmok (artistic)chitrancher vaitt porinnam’ kortolea, dhull, olsann ani Carbondioxide sarkeam vayun voir niontronn dovrunk zatolem mhonnAntonio Paolucci hannem Otubrachê 17ver, 2013, ekê zomatintsanglem. Punn zôr tôr hi yontronna favo toxi cholunk pavonamzalea, Kopelak bhett ditoleancho ankddo devouncho poddtolo mhonntannem fuddem sanglem. Hea vorsa Sistin Kopelantleasongrohaloyak bhett ditoleancho ankddo voros soro meren 5.5milianv-acher pavtolo mhonn odmas asa. 1990 vorsa heaKopelachem durustichem kam’ kel’lem. Dôr-disa 20 hozar sumarlôk Sistin Kopelak bhett ditat.

APLEM PATOK RODDTOLEA KHUNIAK PAPAFRANSISK APNNAK BHETTUNK APPOYTA

Ottra vorsam adim, Samsunder Singh heamon’xan Ut’tor Bharontantlea eka ganvant ekêKatolik Taik topun jivexim marloli. Te Taichemnanv Rani Maria. Hea guneanvak lagun takaxikxa zaun tannem bondkhônn-ui bhôgloli. Takabhettunk Papa Fransiskan apli khuxi dakoylea,ani taka Vatikanant yeunk amontronn dilam.Mha-Gonvlli-Bap Vincenzo Paglia, Kuttumbam khatir asloleaPontifikal Monddolacho odheokx, hannem Samsunder Singh-akFransisk Xrêxtt-Gonvlliak bhettunk odhikrutponnan amontrit kela.Êk Katolik padri, ani jivexim marlolê Rani Maria Taichi dhakttibhoinn, him dogam-i tachea sangata Vatikanant vetolim.

“Hi khobor aikun hanv samko urben ani umedin bhòrlam,” 40vorsam piray aslolea Singh-an ucanews.com hanchê lagimuloytanam mhollem. Nixkollonk Mariechê Karmelit Ordicho,Swami Sadanand, hea nanvacho famad aslolo padri, SamsunderSingh bondkhonnint aslolo tednam, taka nityaneman bhett’talo,

KATOLIK KHOBRÔ

Page 39: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

JANER 2014 DOR MHOINEACHI ROTTI 39

tachê lagim uloytalo ani taka, updês-bud’d (counseling) ditalo. Baravorsanchê bondkhonnichi xikxa bhôgtanam, hea padricheamargdorxona vorvim tachem mon vòll’lem ani tannem kelolêdarunn kornnecho taka kallzant thaun khônt bhògli ani tachemmon bodòl’lem.Puroskar favo zal’li, famad Ausralian-Italian film-director,Catherine McGilyray, hinnem hê darunn khunachê ghòddnnecheradarun, nirmann kelolea prochari cholchitrachê khas dakovnnekhajir zaunk taka hem amontronn dhaddlam. Hea cholchitrant,Taicho zalolo khun, ani tea uprant jivexim marlolê Ranni MariaTaichê familin koxê bhaxen udar kallzan tea khun kortoleakbhôgxila tachem chitronn kelam. “Jednam hanvem hi khobor aikolitednam koxê bhaxen ekê avoyn aplê dhuvecho khun kortoleakvengoylo ani tacho umo ghetlo, ani apnnench jivexim marlolêTaichê bhoinnicho ho khuni koso khoro bhav zaunk pavlo, temchintun khorench mojem kalliz bhoron ailem”, McGilyray hinnemekê mulkakhotint sanglolem.Hem film polletôch Papa Fransiskachem kalliz bhoron ailem, oxemmhonn khobor asa. Jivexim marlolê Taichea kuttumban heamon’xak ugteponnim kallzan thaun bhôgxilo ani taka aplêfamilintloch eklo koso ghetlo. Dor vorsa ‘Rakxa Bandhan’ hêbhavam-bhoinninchê Hindu porbê somoyar Rani Maria-chi bhoinnSingh-achea hatak rakhi (ceremonial thread) bandta. Mel’lê TaikPovitr-Sobhen, 2007 vorsa ‘Devachi Sevika’ (Servant of God) mhonnporgott kelea. Hem poilem mhotvachem panvol ticheasantkoronnachê (canonization) dixen.

SONVSAR-BHÔR BHUK SOMPOUNKMAGNNEACHI MOHIM’

Vatikan, Carol Glatz, Catholic News Service,

Xrêxtt-Gonvlli Fransisk, sonvsarant vostolê bhuker add vixv-thoraveli magnneachi mohim’ (campaign) aplo palôv diun surukorpacho asa. Vatikanantlê “Caritas Internationalis” hê Katolikdan’dhorma vixinchem kam’ polletolê songhottnnen ghoddounhaddlolê hê magnneachê mohimek Samoa nanvachea dokxinnPacific zunveacher, Dezembrachê 10 tarker don’parchea vellarsurvat zaun, ti thõi thaun ostomtechê diken sorun sonvsaracheamsomest somoy-vattharamnim (time-zones) fuddem vechi asa. PapaFransisk hê ‘One Human Family, Food For All’ (Ak’kho Sonvsar ekKuttumb: Jevonn soglleam khatir)’ mohimek, tichê ugtavnnechêsanjer prosarit zatolea panch min’ttanchea ‘video message’-avorvim aplo axirvad ani adar bhasaytolo. Caritas Internationalissonghottnnen apleam 164 vangddi-sonvsthank, ani thollaveam(local) igorzank, bhuk ani upasmar nam korunk ani jevnnacho

KATOLIK KHOBRÔ

Page 40: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

40 DOR MHOINEACHI ROTTI JANER 2014

ibadd thambounk ani ak’khea sonvsarant sogllea lokak jevonn-khann mellpasarkem korun, jevnna-khannachi surokxa favokorunk thollavea, desachea, ani vixv-panvddeancher vavrunk ulomarla.

Caritas sonvsthechea sonket-thollacher (website) dilam teapormannem, 2010-2012 vorsam mozgotim êk bilianv lôk, vô,dusream utramnim sangchem zalear, sumar att mon’xam modloêk monis, sonvsarant bhukechea ani upasmarichea sonkoxttaksampoddla. Caritas Internationalis songhottnnecho odhekox,Tegucigalpa-cho Honduran Kardial Oscar Rodriguez Maradiaga apleaVideo Message-ant mhonnta, “Ratichea vellar bhuken roddtoleabhurgeachea roddnnea itlo tachea avoybapayk dukhi korta tosloavaz anink dusro nam. Goribponnant jiyetoleam kitlleanchavoybapayanchea kanar aiz ho avaz poddta ani toriastanam tanchêlagim team bhurgeank jevonn diunk ghoddonam. Sonvsar-bhôrcheasogllea lokak pavta titlem jevonn-khann sonvsarant asa. Tumam-soglleanchea adaran, ani sonvsarantleam sorkaranchea ani“Ekvottit Raxttram” (United Nations) songhottnnechea adaran 2025voros meren amchean sonvsarak bhukê-mekllo korunk zatolem.”

Sonvsarantlea loka sangatim, Dezembrachê 10 tarker, bhuk poiskorunk kelolea magnneant apleô thoddeô ghòddiô sarunk, anisomazant hê babtint zagrutay korunk, dusreank hea kamant urbadiunk, udarponnan osleam kamank adar diunk, vô jevnna-khannachê surokxek tenko divpachê dixen yer dusre proyotnkorunk, Caritas sonvsthen Katolik lokak khôr suchovnni kelea.Mon’xacho, Jevnna-khannacho odhikar, Mon’xacheam hok’kamvixinchea vixv-jahirnameachoch (Universal Declaration of HumanRights) êk bhag zaun asa, ani Ekvottit Raxttranchea Mon’xancheamHok’kam Disa (Human Rights Day), mhollear, Dezembrachê 10tarker, hê ‘Soglleam khatir Jevonn-khann’ mohimechi ugtavnnizata. Caritas mohimeche ayozok (organizers), Ekvottit RaxttranchêSonghottnen 2015-chea tanchea sorv-sadaronn zomati vellar,Jevnna-khannachea soglleanchea odhikara vixim êk khas boskagheunchi mhonn tankam suchovnni korunk tanchê lagim somporkkorche asat. Toxench, sonvsarantleam veg-veglleam desancheamsorkarank, tannim ap-aplea desant apleam nagrikam modem bhuknopoit korunk kaide korche mhonn te ulo martat.

PODVÊ KHATIR MANDDLOLEAM ZHUZANKPOVITR-SOBHENT ZAGO NAM

(Catholic News Agency)Povitr-Sobhent adim thaun podvê khatir zhogddim zalolim asat,hem manun gheun, Fransis Bhagevont-Bapan sanglem: Jezunpodvê vixim dilolê xikovnnê pormannem podvê khatir manddloleam

KATOLIK KHOBRÔ

Page 41: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

JANER 2014 DOR MHOINEACHI ROTTI 41

zhuzank Povitr-Sobhent zago nam. “Povitr-Sobhent zo soglleam-vôn odik sevachakri korta, to soglleam-vôn odik vhôdd.” Mayachê21-ver Misachem Bolidan bhettoytanam kelolea aplea provochonantFransis Bhagevont-Bapan mhollem. “ Ho zaun asa nêm’. Punnsurvatek thaun aiz meren Povitr- Sobhent podvê khatir zhuzamzaleant, ani amchea ulovpa-ritint porian ami hem polletanv.Tachem provochon tea disachea Xubhvortomanacher (Mk 9: 30-37) dhòrlolem aslem.

Xubhvortomanachea vachpant, Jezu Apleam xinsank apnnambhitôr vhôdd konn, hachê vixim vad-vivad kortanam sampddayta.“Jezuchea Xubhvortomana pormannem, Povitr-Sobhent podvêkhatir vad-vivad, zhuzam asum nozo, kiteak, Jezun apnnenchdusreachi seva chakri korun, seve-chakrechem boll mhonnlearuchkhori podvi mhonn amkam xikoylam,” Bhagevont-Bapan mhollem.Punn Povitr-Sobhentlim podvê khatir aslolim zhuzam adim thaunasat mhonn to manun gheta, ani oxe vad-vivad Jezun Aple xisvinchun kaddlole tednam porian disun yetale.

Bhagevont-Bapan fuddem mhollem: “Jednam eka mon’xak koslem-i kam’ ditat ani sonvsarachê nodren tem eka unchlea zagea velemkam’ asot zalear, tednam konn-konn mhonntat: “am! Omkêostoriek atam choddvonni (promotion) mell’lea ani ti sonvsthechiatam vhoddiln zalea; vô omko monis ‘promote’ (choddoyla) zala. Hôi,‘promote’ zala khorench ek borem utor ani ami tem Povitr- Sobhentvaprunk favo, hê bhaxen: omkeak Khursacher ‘choddovnni’ mell’li,tomkeak opmananchi, hinnponnachi ‘choddovnni’ mell’li, adi.”Bhagevont-Bapachea mhonn’nnea pormannem, khori choddvonnimhollear ami Jezu bhaxen zaun amkam mellta ti choddovnni. HoKristi kaido ami nokllonv zalear, Jezucho, podvecho khoro son’dêxami kednanch ollkun gheunk pavunchim nanv. “Khori podvi zaunasa seva, Jezun keli toxi. To sevachakri korunk ailo, dusreankchakrek lavunk nhoi. Tachi seva zaun asa Khursachi seva.”Francis Bhagevont-Bapan mhollem.

Bhagevont-Bapan somzonni diun mhollem: “Jezun mornnantkhalteponn bhôglem, amchê khatir Khursachem moronn sonslem,amchi seva korunk, amchi soddvônn korunk; ani Povitr-Sobhentfuddem sorunk anink dusri vatt nam.” Apunn sangta tem odikspoxtt korunk tannem aplê Jezuit Sonvsthechea sthapnnarachi(founder), Loyolachea Bhagevont Inasachi, khobor sangli. TannemJezu lagim apnnak khuxen opman sonschi kurpa di mhonnmaglem. “Hi Povitr-Sobhentlê sevechi khori xokti, Jezun xikoylolikhori vatt, khori ani nhoi sonvsari nodren dista tosli podvi. ZoxiJezun keli, toxi seva korun, sevechea margan Tacho pattlav korop- hich zaun asa khori podvi Povitr-Sobhent,” Bhagevont-Bapan

KATOLIK KHOBRÔ

Page 42: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

42 DOR MHOINEACHI ROTTI JANER 2014

fuddem mhollem.

Bhavartiancheam magnneamnim, Bhagevont-Bapan AmerikecheaOklahoma hanga Mayachê 20ver zalolea vadoll-moddacho toddakobosun meloleam ani akantank sampoddloleam khatir kheritmagnnem bhettoylem. Hea vadoll-moddant unnench tim 91mon’xam meleant, hanchê modem 20 bhurgim asat.

KARDIAL GRACIAS DHARAVICHEA GORIBAMMODEM KRISTA-YENNEACHEA KALLACHÊ

SURVATECHI SOMAROMBNNI KORTA:Nirmala Carvalho, MumboiDharavi, Mumboichea zopoddpott’ttiamnim ravtoleam goribank apligonvllik bhett diun, Mumboicho Mha-Gonvlli-Bap ani BharotiyaKatolik Bispanchea monddollacho (CBCI) odheokx, Kardial OswaldGracias hannem, tanchê modem Krista-Yenneachea kallachêsurvatechi somarombnni korun, Krista-Yenneachea kallantli piddaani rôg hanchê add mohimek (campaign) survat dili. ‘Jivourpakhatir kel’lo songhorx: Xarantleam goribank bhorvanso’(Struggle for Survival: Bringing Hope to the Urban Poor)’ heavixoyakhala vhoddleam xaramnim ravtoleam goribam viximsomazant zagrutay nirmann korop, Caritas India sonvsthecheasohokaran suru kelolê hê yevzonnecho ho zaun asa hetu.Novembrachê 22ver, 2013, Kardial Gracias-an Mumboi xarantleazopoddpott’tiank bhett dili. British Razvottichea vellar, 1880 vorsanirmann zal’li hi Dharavichi zopoddpott’tti Ajientli soglleant vhoddlizopoddpott’tti mhonn mandtat. Aiz heam zopoddpott’ttiamnim veg-veglleam zatinche ani dhormanche, sumar 3 te 10 lakh lok ravtat.Ekê nodren pollelear, Bharotavixinchem ek mhellem chitr hangapolleunk mellta, mhollear, mhêll gheun vetolim ugtim gottaram(open sewers), vochot thõi kochreacheô ani ghannierea mhellacheôraxi, mhelleô ani konsllonk pavloleô khompi, adi. Hi yevzônn surukortanam Kardialan mhollem: “Fransisk Xrêxtt Gonvllian, apli‘Xrêxtt-Gonvlliachem muniarponn’ orthik nit, soman’tay (equality)ani xanti hanchê khatir bhettoylam. Osleam gorib somudayanchealokak bhett ditanam, tannem tanchea kalljidarponnachi tust keleaani tankam mogan ani doyen vengounk lokak ulo marla.”Dharavi Mumboichea Bhagevont Antonichê firgojent poddta, anithõicheam sumar 300 metr trij’yechea (radius) vattarant sôvkopelam asat: 5 hozar lokacho Tamil somuday, ani sumar êk hozarlokacho thollavê koli-zaticho somuday. Vixêxkorun heam khas donKristi somudayantlim mon’xam hangachê igorjechim firgozkaram.Novembrachê 22ver, 2013, Kardial Gracias-an hê firgojek anithõicheam sôv kopelank bhett dili, ani vetanam vatter bhett’toleamsoglleam bhavartiank aplo axirvad dilo. “Amchê modem yeun, ani

KATOLIK KHOBRÔ

Page 43: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

JANER 2014 DOR MHOINEACHI ROTTI 43

hangachea oxir gol’limnim vatt tankun amchê modleagoribantleam goribank tannem bhett keli mhonn amchim kallzamsontostat”, oxem thõichea lokan sanglem.

DOLITANK TENKO DIVPI MHA-GONVLLI-BAPAKKOIDI KELO, TAINK ZOKMI KELEÔ

Dil’lik Sonsode-Ghora (Parliament House) lagim punji zavpachiaddvarnni 6cheam hozaramnim Kristanv toxe Muslim’ lokanapleam dolit bhoinnim-bhavank veg-veglleô sovloti magun morchant vanttoghetlo. Dil’licho Mha-Gonvlli-Bap AnilCouto, sabar Padri toxeô Tai ani yerfuddari mukhar asun, him sogllimJantar Mantar thaun Son’sode-Ghoralagim vetanam, chodd fudde pavunchêpoilim, pulisen tancher udok maruntankam addaylim. Apnnak Son’sode-Ghora lagim vochunk zaimhonn tannim sangtôch, tankam koidi korun ekê bhovxik boxintlagxilea pulis-thanear vhelim. Tanchê modem Katolik Mha-Gonvlli-Bap Anil Couto, ani yer Kristi Povitr-Sobhanche Vhoddil, DolitKristavancho Odheokx Mary John, Dil’lichea Olpsonkhya Ayogyachovangddi A.C.Michael, Raxttrik Ekcharachea Monddolacho vangddiani Akhil Bharatiy Kristavanchea Monddolacho Sorv-ChittnnisJohn Dayal ani Khasdar Anwar Ali asle. Dusreank dhanvddaunk(hanchê modem Tai, Padri ani zaiteô ostoriô asleô) êk-ui ostori-pulis nasun, dadleam pulisamnim dandde ani udkacheô nallivapurlim. Hea vorvim zaiteank mar laglo. Hê porim Taink aniostoriank vagoyleat mhonn morcha ayojit korpi Dolitancheam donchollvollincheam fuddariamnim Dil’licheam Ostoriam Pulis-vibhagak tokrar dileat. Indiechea Katolik Bispanchea Monddolan(CBCI) hea nixedak tenko dila ani hê toren amcheam Bispancher,Padrincher ani Taincher goroz naslolem boll vaprop êk opmanmhonn Monddolacho Odheokx ani Mumboicho Mha-Gonvlli-BapKardial Oswald Gracias-an AsiaNews khobram- sonvsthek sanglam.Tim desantleam gorib ani somazant bhairayloleanchea hok’kamkhatir zhuzleant dekhun tankam koidi keleant mhollam. FokotDolit Kristi ani Muslim’ lokak nit ani eksarkeponn magtat mhonnamcheam Padrink, Dharmikank ani dusreank koidi kelim mhonnIndiechi Katolik Povitr-Sobha chôdd dukhovlea, oxem Mha-Gonvlli-Bap Anil Couto uloyla.

Dolit Hinduank orthik, xikxonnik ani somajik sovloti diun 1950vorsa kaido rochlo tednam thaun Dolit Kristi ani Muslim’ lokaksorv nagrikam modem eksarkeponn magun tozvit chol’lea. Himboreponnam Buddhist ani Sikh dhorm pallpi Dolitank, adlea

KATOLIK KHOBRÔ

Page 44: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

44 DOR MHOINEACHI ROTTI JANER 2014

kaideant don bodolpam korun, 1956 ani 1990 dileant. AmchiGhottna soglleam nagrikank eksarkeponnan vagoyta zaun, hovegllochar Ghottnê add mhonn Bispanchea MonddolacheaOdheokxan sanglam. “Amkam ak’khê Indiecho husko.Dhormachea karonnak lagun somazachea eka vanttea thãi ontorkorun ani tankam bhairaun, ti (India) fudde sorunk xokonam.Raxttrache noitik odhikari zobabdarek ani udorgotik hi addkhôll”,oxem tannem fuddem mhollam.Hê porim Kristi ani Muslim’ dolitank nit magun, Novembrachê27ver, 1997, xembhoramnim Kristi lokan, Dil’licho sorgest Mha-Gonvlli-Bap Alan de Lastic tanchê borabôr asun, nidorxonn(demonstration) kel’lem.Kendr Sorkaran hea Dolitancho prosn xikunk nemloleamSomitimnim suchovnniô keleat teô vevharant ghalunk vegovêgpanvlam marunk he lok magtat. Kristi ani Muslim’ Dolitank bhairdovrun kaido rochla tantum durusti korunk Son’sodechea chaluaslolea adhivexonnant prostav ghalat mhonn Kendr Sorkaraktancho ulo asa. Fuddlea vorsa Lok Sobhecheô vinchnnukô aslolean,hem korunk taktichi goroz asa. Toxench nov vorsam adim VorixttNitisobhen prosn kel’le tankam rokddoch zobab diyat mhonntat.

NOV KALLJIDAR CHOLIANK UNICEF PUROSKARNaxal chollvollint duxit zal’lea Gadchiroli jil’leant 15 vorsanchêcholien aplea kuttumbache apnnak Naxalam modem dhadddpacheproyotn nirfoll kele. Ekê 18 vorsanchê cholien kãi ganvamnimzagrutay rochun, lagxilê talukent cheddeank ani cheddvank xallentvochunk sorkari boxichi vevostha (arrangement) korun ghetli.Anink ekê 13 vorsanchê cholien piray zaunchê adim apnna porosvhoddlê choliechem logn korunk dilem nam. UNICEF-an osleamnov choliank ekttãi korun Dezembrachê 13ver tankam heavorsachê Navjyoti Puroskar dile . Dha vorsam zalimMaharaxttrantlea kheddeganvantleam choliank osle puroskarbhettoytat.

“Sorkari bos naslolean avoybapuy satvea vorga uprant choliankxallek dhaddinaslim ani logn kortalim. Hanv mhojea avoiybapaylagim zhuzlim ani mhojem xikxonn chalu dovorlem. Punn mhojimixttam xalla sôddun logn zatat tem polleun, hanvem xezarcheamganvamnim choliank zagrut keleô. Sorkari yevzonnacho hanvemobheas kelo ani bos suru korunk sorkarak orji korit ravlim.Julayant thaun boxichi vevostha zaun, 35 lhan bhurgeanchimlognam ami vattaylean,” oxemt 17 vorsanchê Maldhuri GaneshPawar hinnem obhimanan sanglem. Ticho bapuy lokhonddacheôvostu korpi ani ti bori ulovpi asun, durbollanchi seva korunk vokilzaunk otrekta. “Cheddvank xalla suru korpi Savitribai Phulemhaka nomuno”, oxem ti sangta.

KATOLIK KHOBRÔ

Page 45: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

JANER 2014 DOR MHOINEACHI ROTTI 45

Ottra vorsanchi Monica Islawat, Kiran Bedi-k adorx manpimhonnta: “Mhozo avoybapuy xetant vavurpi. Hanvem mhojêbapulbhoinnik bhurgench astanam logn zaun, tichea bebdea ghovantacho goir-upêg kel’lo pollelam. Mhaka toslo dukhi fuddar naka.Bhurgeponnar logn zatôch kitem porinnam’ zata tem hanvemmhojeam ixttinnink xikounk suru kelam. Bhurgeponnar lognakorop hanvem bond kelam ani ganvant soro-bondi korunk zagrutayrochlea. Mhozo bapuy soro piyetalo.” Gel’lea vorsa tem aplo onnbhovraxttrik panvddear dusreank diunk Dil’li gel’lem. Tachea ganvchotem az obhiman.Sunita Bora Vachani (15), novê klaxint asa ani Gadchirolitalukentlea Bhamragad kheddeant ravpi. Ho ganv naxal-vadianchomaz. “Hanvem naxal chollvollint provês kel’lo vô logn zal’lemmhojea kuttumbak zai aslem. Hanvem tankam virôdh kelo anixikunk tharaylem. Anink tim mhaka mellunk nant ani mhakapuroskar favla mhonn tankam khobor nam”, oxem tem mhonnta.Chouda vorsanchem Baby Uddhav Thoke, Jalna-ntlea Salgaon-chem apli kotha sangun roddta. Dha vorsam zalim tachê avoycheamornna uprant tachea bapayn taka sôddlem ani tachê xamãin anivhoddlê bhoinnin tachea supurlea bhoinnim-bhavam sangatimsamball’lem. Tachê vhoddlê bhoinnin, Savita-n, aplea bebdeaghovacho dhumallo sosum-nozo zaun, taka sôddlo ani aplê bhoinniktoxem zaiteam dusreank bhurgê pirayer logn zavpantlim vattaylim.Asha Tonde (16), ek ganvchem ostad pelvan (wrestler), tannemapnnak bhurgeponnar logn korunk diunk nastanam, xikxonnchalu dovorlam. Tem IPS pulis odhikari zaunk otrekta. SaraswatiSarje (23), êk nôrs, logn zaunchê poilim aplea disvoddean vavurpiavoybapaychi orthik gôt sudarunk anvddeta. Pranali Sontakke(13) cheddo-cheddum oslem lingi chintop sompounk bhurgenchastanam vavurta. Tem voiz zaunk chint’ta. Harsha Koli (17)somajik boreponna khatir aplea somudayant karyavolli ayojitkorunk zaitoch tokôs gheta.Heô soglleô gorib ghorabeancheô choliô tanchea ganvchea lokakadorx zaun asat. Doordarshan Sahyadri ani UNICEF, tankamut’tejon diunk, tancho sotkar korun Navjyoti Puroskar bhettoytat.

50 VORSAM BHOLAYKÊ-SEVA DITOLEM KATOLIKHOSPITTOL BOND ZAUNCHEA MARGAR

PAKISTAN: Jibran Khan: AsiaNews50 vorsam thambonastanam, Kristi ani Muslim’ lokak apli sevadiit ail’lem, Pakistan desant Rawalpindi xarant aslolem Katolik‘St. Joseph’s hospital’ bond zavpachea margar asa. “FranciscanMissionaries of Mary” hê Sonvsthechea Taimnim Sister MargaretWalsh hichea fuddariponna khal choloyl’lem hem hospittol

KATOLIK KHOBRÔ

Page 46: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

46 DOR MHOINEACHI ROTTI JANER 2014

duddvacho adar nam zaun bond poddpachem zalam. ‘Jivitakbhorvanso divpi’ (Giving hope to life)’ hea bridvakya khal gel’lim 50vorsam thambonastanam hea hospittolant vavurtoleam DhormikTaimnim, dhorm, zat-kat vô somajik dorzo, hancho koslochbhedbhav korinastanam thollaveam lokank aplo môg ani vavrorpila. 2006 vorsa Pakistanachea sorkaran tanchea vavrachi anisevêvixinchê tanchê nixtthechi (commitment) tokhnnay korun,hea kendrak ani tantum vavurtoleam Taink ‘Recognition ofExcellence’ ho puroskar favo kel’lo.

1964 vorsa, Francis O’Leary hea Inglanddachea Katolik mixionaranSt. Joseph Hospice-echi (ghor-nasloleam ani duent mon’xam khatiralberg) sthapna kel’li. Tantum kitlinch doxokam (decades) heaxarantlea gorib ani opangull lokak boreantli bori voizuki sevamell’lea. Xembhoram voir khatti aslolea hea ghorant, goribgorjevontank sodanch funkott bholaykechi seva ani vokhdanchoadar favo zala, bholayken bhov osokt asloleank alaxiro mell’la, anihê albergint vavurtoleank proxikxonn-ui (training) mell’lam. Heamvorsamnim hem kendr ghorcheamnim legun sôddun diloleamzaiteam niraxritanchem (homeless, shelterless) ghor zaunkpavlam. Ani kendrant vavurtoleamnim dhorm vô yer koslochbhedbhav korinastanam tankam Devachi doyallay bhôgunk dilea.Punn, vaddto khôrch, ani vixv-thoravelea orthik sonkoxttak (globaleconomic crisis) lagun unni zal’li duddvachi purvônn hankamlagun, hem St. Joseph Hospice atam bond zavpacho dhoko (risk)ud’bhovla.

“Asia News” hannim ghetlolê mulakhotint Margaret Walsh Tainkhontibhorit kallzan mhollem: “Hanga ami seva kortanv, ani nigaghetanv team mon’xam modem chodd zannam Musolman zaunasat, ani ami tanchê gorjek pavtanv mhonntôch tim amchê sorxemvhoddê axen yetat.” Koxê bhaxen halincheam gel’leam kãivorsamnim hea kendrant vavurtoleam Taimnim pott’tiddken aplovavr kela tachê vixim uloun, hem kendr ghoddiê tankam bondkorchem poddot mhonn chintun koxem tanchem kalliz bhovkhontibhorit zata tê vixim tinnem fuddem sanglem. Ani hakachlagun hem lok-sevechem karya chalu dovrunk lokan apli denngidiun amkam adar diuncho mhonn ti vinovnni korta. Pekonaslolêsodanchê piddent koxttotoleank ani viruptayen (deformities)zolmol’leam mon’xank hem kendr ek khorea asreachem ghorzalam. Mhonntôch atam him mon’xam khõi vetolim kai mhonn himadr vichar korta. Kristi pritimogachê urben vavurtolem hemkendr atam chalu urunk dhodd’poddta. Haka lagun, Krista-Yenneachea poilea Aitara, hê albergichea adarak, ani êk“bhorvanxeachi khunna” koxi aslolea tanchea hea misanvachofuddar rakhun urunk, magnneacho ani duddvacho adar favo korunkhangacheam igorzamnim loka lagim magnni kelea.

KATOLIK KHOBRÔ

Page 47: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

JANER 2014 DOR MHOINEACHI ROTTI 47

GHODDOM NOZO TOSLEM SOPONNMaurice B. Finn, cfc

Mhojea jivitant bhôgloleam koxttam-dukhink hanv koso fuddokortam tem sangun êk lêkh boroy mhonn mhojê lagimmaglem; hanv chint’ tolom ani hachê v ix im magnnemkortolom mhonn hanvem sanglem. Heô don-ui vostu hanvemkeleô.

Onnbhovloleam koxttam-dukhincho mhaka ugddas zalo –mòddlolim haddam, kankr zala mhonn operasanvam kelim,kallzak onek pavtti atak zaun hospittolamnim ravunchempoddlem, omkem-omkem khann vô vokhod vô anink kosli vôstmhojê kuddik koxêch bhaxen puttvonam mhonn bhov gombhirmhoji poristhiti (allergy), ttaifoid zôr, kulkuliancho zôr(malaria), kuddichi nibray (rigor), rogtant vikh (septicaemia)adi. Chodd-korun amkam osleam vostuncho onnbhov asta: teô“amchea masarogtachem daiz” mhonn ami manun ghetanv.Ghoddiê Bhag. Paulu bhaxen, “Obhixiktacheam koxttankkitem unnem asa”, tachem map ami amcheam kuddimnimbhôrun haddunk proyotn kortanv. Magir mhaka anink-uiugddas zalo: eksur asam mhonn, mhaka lokx dinant mhonn,dusream thaun vegllo asam mhonn, ani goirsomoz zatatmhonn – hea sogtta pasot khub-khub dukh hanvem bhôgli.Mhojer boglanttam ghalim mhonn zaitem mhaka sôschempoddlem, hachi-i thoddi-punn ollôk diunchi mhonn hanvemtharaylem.

Dokxinn Gujratant adivaxi loka khatir yeram borabôr vavrunkmhaka favo zalem mhonn mhaka chôdd-chôdd khuxalkaybhògli. Hê bhaxen tis kheddeganvamnim gunnest loka koddemhozo som’bond zalo. Ek-eka mhoinea bhitôr heam soglleamkheddeganvank, ani dôr-disa ekak, hanv bhett ditalom. Ekdamvigaran mhaka oxem sanglem: tea ganvcho lôk, tanchê khatirmhoji nixttha (commitment) polleun, mhaka Sant mhonnmanun gheunk toyar aslo. (“Ximanv, Zuanvachea puta, tumsubhagi!”)

Rati modem uzvadd

KRISTI JIVIT

Page 48: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

48 DOR MHOINEACHI ROTTI JANER 2014

Anink kãi mhoineam uprant mhaka kuxin vhorun tannemmhaka xiddkaylo. Ek bhov gorib cheddum aslem; bhurgimzainam zaunk tachea ghovak “vasectomy” kel’li; tea cheddvakhanvem gorbest ke lam mhonn tea kheddeganvcho lôksotmandtalo. (“Mhojê mukhavelo voch, Soitana!”) Ho boro Padrihi fottkiri khobor koxêch bhaxen manun ghenaslo mhonn mhakakhatri asa, punn mhojea gorvak kantto toplo kiteak hanv oxemkorunk pavlom mhonn konn tori sotmanunk pavlo. Dôr disa heaganvak hanv bhett diit ravlom, punn mhoji khuxalkay anisobhavikponn (spontaneity) sarkinch uddun gelim. Punn hanvadar ditalom tê dolldirê familichi vhôdd-vhôdd dukh polleunk hiki mhoji sogllea-vôn vhôdd dukh. Atam, mhojea nanvachi abruhanvem samballunk zai mhonn ani ti ixim’ rakhunk zai mhonnhanv tanchê thaun pois ravlom. Punn hanv khuxal naslom.Hanvem magnnem sôddunk nam. Jezucher koxim boglanttamghalim ani To “patkiam-patkinnim” borabôr bhonvtalo mhonntacher arôp kelo, kiteak to lôk dhormachê riti pormannemmhello aslo ani borê ritrovixê bhair poddtalo. “The ImpossibleDream” hea gayona vorvim mhaka zaito uzvadd ani dhir mell’lo.Hanvem sodam tem gayon Jezuk laytalom. ….Hanvem mhakach vicharlem: “Mari Magdalen vô pordvarantsampoddloli bail, Jezun tankam patt kel’li zalear, kitem mhonntankam bhògchem naslem?” Jezun tancher Apli nodor ghali teapormannem apunn konn tim tankam gomlem. Pon’nas vorsamodik hanvem 30 disanchi Ekantkay (Retreat) kel’li, ticho mhakaugddas ailo. Thõi vixoy ho aslo: “Fokot Jezuk polle” – TabôrDongrar tegam xisamnim dekhlolem toxem. Zaitea vogtan anidhir magun zaitem magnnem kelea uprant, hanv novean xantzalom ani lokachi seva korunk sodanchê bhaxen hanv zaunklaglom. Mhojê dukhi vorvim hanv moladik xikovnn gheunkpavlom. Koslê nodren hanv dusreank polletam tea pormannemdusrim favo tê bhaxen apnnankuch ollkunk pavtat. Hem hanvemhachê adim chintunk zai aslem.Zaitim vorsam zalim, kodd futtloleam vô osleam kuddicheampiddamnim vidrup (deformed) zal’leam bhikariank polleun mhakavitt yetali mhonn hanvem Tereza Matajik sanglem. Tinnemmhollem: “Tancheam dolleamnim tuje dolle ghal.” Ti sangtalitem khorem. Tancheam dolleamnim tuje dolle ghal ani fokotJezuk polle.

KRISTI JIVIT

Page 49: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

JANER 2014 DOR MHOINEACHI ROTTI 49

KRISTI SOMAJIK ZOBABDARI

LHAN KUTTUMB SUKHI KUTTUMB?José Dias

Bharotacho sorkar lhan kuttumbacho prochar korta ani vetathõisôr oxem boroyta: Lhan kuttumb sukhi kuttumb. Hem khoremgai? Polleum-ia.

Az Bharotachi lôksonkhya 1250 milianv vô 125 kotti lôk. Az Gõychilôksonkhya 15 lakhlôk. Hantuntlo 2/3Gõykar zalear, 1/3ongõykar, mhonngê10 lakh Gõykarzalear, 5 lakh porki vômigrants.

Bharota sarkeleamd e s a m n i mlôksonkhya vaddotveta, hantum dubavnam. Ho choddaveksarko vaddonk favonam. Haka “break” mhonntat to poddunk zai.Hem sot sogllim mandun ghetolim.

Vaddtê lôksonkhyek khupdam soimbinch adde vô break poddtat hêporim: az kitlim-xinch zôddim bhurgim nastanam asat. Kitlim-ximbhurgim lhanuch astanam mortat, kitlim-xim piddent kobar zatat.Khup bhurgim panch vorsachê pirayek legun pavonant. Tea xivaikãi zôddeanchê bhurgem-ball zavpachê pirayer (in the reproductionage) kãi addkholli yetat ani zolma yeunk zai aslim tim bhurgimkoxinch ani kednanch zolmonant. Tea xivai bhurgem kusveanvaddta astanam, soimbuch addkhôll ghalun avoyk dusremgorbestponn yeunk dinam.

Avoy apleam thananchem dud dita tea kallar (breast feeding period)dusrem bhurgem chodd-korun zolmunk xokonam. Kãi zôddimkuddi-ekvôtt ap-khuxen vattaun lôksonkhya unni kortat. Kãizôddim soimbache upay vaprun (Natural Planning of the Family)lôksonkhya vaddonk dinant. Hem sogllem borem asa ani hemmandun gheunk amkam bhavartachê ani soimbachê nodrenkoslich addkhôll nam vô addkhôll asunk favonam. Hê baptinBharotachi lôksonkhya favo tea promannan vaddchi mhonn amiamcho sohokar dilo zalear ekdom’ borem asa.

Lôksonkhya chodd vaddonk diunchi nhoi, hea sangnneacherkonnuch virud ascho nam. Amcho virôd mhollear, zobordosten kãi

Page 50: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

50 DOR MHOINEACHI ROTTI JANER 2014

sorkari monis (sompun ge l ’l ea Sanjay Ghandi sarke le )vankdde-t inkdde upay gheun lôksonkhya unni kortat(amchea Bharotant 15 vorsam pattim 50 hozar gorbpat zatalekhõi, atam ankddo vaddla astoloch (choriam guptim zatat temêjinastanam). Osleam upayancher ki ami amcho virôdnettan porgôtt’tanv.

Kãi hospittolam asat, kãi voiz asat (tankam voiz legunmhonnpak amkam loz dista) gorbpat korun, bhurgeanchearogtacher xrimont vô girest zatat. Naka zal’lim nibam laytat.Him nibam lavun te aple-apnnankuch fottoytat-xe distat,kiteak apunn kortat tem vhodd noxtt mhonn te besboremzannont. Him tanchim nibam Deva mukhar cholonant anikednanch cholchim nant.

Bhurgem opangull zatolem, bhurgeachea kallzak burak asa,oxem ani oslem kitem tori sangun team bhurgeank temarun uddoytat. Opangull vô piddest bhurgeanchea jivitachervoizank konnem ani kednam odhikar dilo gai? Opangull anikitem-i punn unnem aslolem bhurgem (defective) rochla tochRochnnar Aplê opangull rochnnecho samball kortolo, voizanktem kam’ aplea tabeant gheunk konnem sanglam?

Amchem sangnnem itlench: Bharotachi lôksonkhya eksarkivaddonk favonam, tika addo break ghalunk zai. Punn ho addobore ani soimbache upay vaprun; vankdde ani mornnadik,khotte vô vaitt (immoral), khuni (criminal, murderous) upayvaprun nhoi. Boream upayamnim Bharotachi lôksonkhyadenvoupak vô vaddonam zavpak vavurpachi goroz. Hemsogllem Bharotachê lôksonkhyek lagu zata.Atam Gõychi khobor korum-ia. Gõyam vatavoronn vegllenchasa. Ani amkam Gõyam veglli pod’dôt ami apnnaynanv zalear,ami Mumboichea Parxiam bhaxen hea sonvsarantlim nopoitzavpachi bhirant asa.Gõycho sorkar oxem mhonnta: “Lhan kuttumb sukhikuttumb, ani ami don amchim don”. Punn Gõycho lôk (Kristilôk legun) sorkarak fattim ghalun apunn sorkara porosfuddem gela ani oxem mhonnta: “ami don punn amkam puroSaiba fokot ek.” Hi xikovnn hea lokak konnem dilea gai?“Lhan kuttumb sukhi kuttumb” hi êk os’sôl fôtt! Kiteakzannoi?

KRISTI SOMAJIK ZOBABDARI

Page 51: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

JANER 2014 DOR MHOINEACHI ROTTI 51

Lhan kuttumbant bhav-bhoinn mhonntat t im nanch.Bhavam-bhoinnincho môg ani sangat nanch.

Lhan kuttumbant Jezucho lagxilo pattlav korpak apovnneankzago nanch.

Lhan kuttumbant “Ghorch Povitr-Sobha” (Domestic Church)nam, kiteak vangddi nant.

Lhan kuttumbamnim bhurgim aplea vadeachim, mostim,teagi mon naslolim utpon zatat.

Lhan kuttumbamnim ani ekuch bhurgem aslear, koslea-iobsoegak sampddon tem me lem zalear, kuttumbachosot’tyanas zata, adi…adi…adi…

Punn oslem odruxtt vhoddleam kuttumbamnim asonam.Povitr-Sobhecho itihas kitem sangta? Sogllim bhagevontam(chodd-korun tori) vhodd-vhodd kuttumbachim bhurgim;xegunni bhurgim vhoddleam kuttumbachim bhurgim; vhodd-vhodd zannaram, huxar, budvont mon’xam vhoddleamkuttumbanchi bhurgim.

Hinch bhurgim mhollear “Ghorchi Povitr-Sobha”: thõi tankammellta bhavponn, môg, seva- chakri, teagi mon, usko,bhageliponn adi….adi…Hi girestkay lhan kuttumbamnim vôek-don bhurgim asloleam kuttumbamnim mellonam.

Az Gõyam zolmotat tancho ankddo mortat tanchê-vôn unno.Hantuntl im khup zonnam Evropachea, Amerikechea,Australiechea… rostear asat. Mhonntôch Gõyam urtolokhõicho lôk? Ongõykar ki nam?

Hanv ongõykarancher add nhoi, virod nhoi. Koxêch bhaxennhoi! Tori mhaka Bapan zo lmantuch Gõykar kelamhonntôch, mhaka poilo husko mhojê Gõycho animhojeam Gõykar bhavam-bhoinnincho astoloch. Toxenchamcheam rogtacheam familimnim ghòddta. Oxem nhoi?Hantum kãich vaitt nam. Tea bhair, Padri koso hanvGõykaranchê toxench Ongõykarachê sevek sodam toyar.

Hi pidda kobar kortoli zalear upay êkuch amkam Gõykarank.Amcheam kuttumbamnim adlê bhaxen 5-6 nhoi zalear, 4 toribhurgim zolma haddlear ami salvar, nam tôr ami sasnnakkobar!

KRISTI SOMAJIK ZOBABDARI

Page 52: Dor Mhoineachi Rotti (January 2014)

52 DOR MHOINEACHI ROTTI JANER 2014

BHURGEAM KHATIR

APSVARTI RAJESHMaria Afonso

Rajesh êk apsvarti monis aslo. To sogllem apnnachem korunk sôdtaloani apnna lagim asa tantum to kednanch dhadoxi zainaslo. Apnnachemto dusreank kednanch vanttinaslo; urfattim, soêg mell’lear, dusreanchemto apnna vatten ôddun haddtalo. Êk dis Rajesh-hache 5000 hozar rupiasanddle. Sogllo uchambôll koso zaun to sôdunk laglo ani roddkulemtondd korun aplea ixtta Vishwasak apli khobor dili.Anink thoddea vellan Priya, Vishwasachi dhuv, kamak thaun ghora yetanatika vatter ek pakitt mell’lem. Tem ghora haddun tinnem aplea bapaylagim dilem. Ugddun polle zalear, tantum hozaracheô 5 notti asleô.Vishwasan rokddoch aplea ixtta Rajesh-ak fône korun hi bori khobordili. Hem aikun Rajesh rokddoch Vishwasager ailo. Vishwasan tachempakitt Rajesh-ak ditôch, tannem tem ugôddlem, tantum aslole poixemêzle ani to axecho aslo dekun mhollem: “Mhojea pakittant 8000 asle.Tin hozar tujê dhuven chôrle.” Apli dhuv tosli nhoi mhonn Vishwasantaka zaito somzaylo, punn to kosoch aikonam zalo ani Vishwasak gheunNitidara mukhar gelo. Nitidaran soglleank nitixallent apounk dhaddlim.Nitidaran Priya lagim vicharlem: “Tuka pakittant kitle poixe mell’lole?”Priyan sanglem hanvem te mêzunk nant, pun pakitt haddun mhojeabapay lagim dilem. Nitidaran Vishwasa lagim vicharlem: “Tuka pakittantkitle poixe mell’le?” “Pakittant duddu asat te polleun mhaka Rajeshachougddas ailo ani rokddoch hanvem taka apoun haddlo. Hanvem-ui temêzunk nant.”Atam nitidaran Rajesha lagim vicharlem: “Tujea pakittant kitle poixeasle?” Rajeshan sanglem: “Mhojea pakittant 7000 asle, Priyan tantle 2kaddun 5 apnnak dileat.” Itlea mhonnosôr nitidaran formonn marlem:“Rajesh hea pakittant Priyak 5000 mell’leat mhonntôch, hem pakitt tujemnhoi.” Uprant Priyak sanglem: “Hem pakitt tujê lagim dovor. Konn-uiaple 5000 sanddleat mhonn ailo zalear, tem taka di.”Hem aikun Rajesh soglloch luddbeun mhonnum laglo: ‘Nitidar Saib,mhojench tem pakitt. Tantum fokot 5000 asle. Mhaka anink poixeanchias zali ani, te melltat zalear polleunk, Vishwasacher hanvem garannemghalem.” Nitidaran sanglem: “Tem pakitt tuka mellonam; portench zalear,Priyachem nanv tunvem ibaddlem tea khatir taka 1 hozar diunchopoddtolo.”Bhurgeamnô, konn-ui chôdd axecho zatôch oxench zata. Thoddê pavttdusreanchem axen ôddunk sôdtôch apnnachem asa tem-vui veta. TumiDevachê Sumurticheô adnya zannontuch. Heô adnya amkam xikoytat:‘chorum noyê, lottik govay dium noyê ani peleachê vostuchi axa korumnoyê.’Bhurgeamnô, lhan-lhan vostumnim promannik zaum-ia. Dusreanchemtem kednanch amchem mhonnchem nhoi. Fôtt kednanch marchi nhoi,ani odik-korun dusrea lagim boreô vostu polletôch tanchi axa korchinhoi. Amchê lagim asa tem gheun dhadoxi zaun sontosan jiyeum-ia.Jezu bhaxen zaunk oxench tumi korchem. Jezuk ani Sorginchea Bapakoxem khuxalkay diyat. Tumi-i khuxal astoleat.