SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

Evidenčné číslo 1125468

BAKALÁRSKA PRÁCA

NITRA 2010/2011 ZUZANA TOMANOVÁ

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

Rektor: Dr. h. c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD.

Dekan: prof. Ing. Daniel Bíro, CSc.

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

Agronomické zhodnotenie pestovania jačmeňa siateho jarného

v AGRODULOV SHR.

Bakalárska práca

Študijný program: Všeobecné poľnohospodárstvo

Študijný odbor: Všeobecné poľnohospodárstvo, 4140700

Školiace pracovisko: Katedra rastlinnej výroby

Školiteľ: Ing. Jozef Ţembery, PhD.

Vedúci katedry: doc. Ing. Ivan Černý, PhD.

Nitra 2010/2011 Zuzana Tomanová

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Podpísaná Zuzana Tomanová, týmto vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu na tému

„Agronomické zhodnotenie pestovania jačmeňa siateho jarného v AGRODULOV

SHR“ vypracovala samostatne s pouţitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú

pravdivé.

V Nitre, ..................................... ...........................................

Podpis

POĎAKOVANIE

Touto cestou si dovoľujem vysloviť úprimné poďakovanie vedúcemu bakalárskej

práce, Ing. Jozefovi Ţemberymu, PhD., za pomoc, odborné vedenie, cenné rady

a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce a taktieţ Ing. Milanovi Staňovi

za poskytnutie podkladov na vypracovanie bakalárskej práce.

Abstrakt

Bakalársku prácu som robila v Poľnohospodárskom podniku AGRODULOV SHR,

ktorý sa nachádza v severnej časti Ilavského podolia. Smerom na severozápad vystupuje

na pahorkatinné pohorie Bielych Karpát.

Obec Dúlov zaberá 553 ha Ilavského okresu, z toho Poľnohospodársky podnik

AGRODULOV SHR obhospodaruje 300 ha pôdy ( 250 ha orná pôda a 50 ha TTP).

Ako predplodina bola pouţitá pšenica letná f. ozimná s priemernou úrodou 5,0 t.ha-1

(pri Kríţi) a 4,0 t.ha-1

(na Luţteku). Jarná predsejbová príprava, ktorá sa konala 27. 2.

2008, pozostávala z bránenia 6 metrovými ťahanými bránami, čo pôdu prekyprilo

a prevzdušnilo. Sejba bola uskutočnená 28. 2. 2008, čo je pre repno – jačmennú

výrobnú oblasť v agrotechnickom termíne. Vo fáze odnoţovania sa hnojilo 150 kg

liadku, čo predstavuje 41,2 kg čistého dusíka. V roku 2008 bol zber vykonaný v termíne

od 25. 7. do 28. 7. 2008. Oblasť AGRODULOV SHR, ktorá sa nachádza v repno –

jačmennej výrobnej oblasti, čo je oblasť vhodná na pestovanie jačmeňa jarného.

Kľúčové slová: jačmeň jarný, technológia pestovania, úroda zrna.

Abstract

I elaborated my bachelor thesis in the agricultural company AGRODULOV SHR. It

is located in the northern part of the Ilava Valley (district Ilava). The valley rises in the

north-western direction to the hills of the protected territory of the White Carpathian

Mountains.

The municipality of Dulov occupies 553 hectares of the district of Ilava, here from 300

hectares are cultivated by the agricultural company AGRODULOV SHR (250 hectares

arable land and 50 hectares other land).

Winter and summer wheat was used as pre-crop with average harvest 5,0 t/hectare

(near Kríţ) and 4,0 t/hectare (in Luţtek area). The spring pre-sowing soil preparation

took place on 27th February 2008 consisting of harrowing with 6 m wide drawn

harrows to achieve cultivation and aeration. The sowing took place on 28th February

2008 which is in agro-technical period with respect to a barley and beet production area.

150 kg of saltpetre was added as fertilizer in the offshoot phase, which represents 41,2

kg of clean nitrogen. In 2008 the harvest took place in the period from 25th July to 28th

July 2008. The AGRODULOV SHR area is located in a barley and beet production

region. It is suitable for growing spring barley.

Key words: spring barley, technology of growing, corn harvest.

Pouţité skratky

pH pôdna reakcia

KVO kukuričná výrobná oblasť

RVO repná výrobná oblasť

ZVO zemiaková výrobná oblasť

f forma

SHR súkromne hospodáriaci roľník

KU katastrálne územie

OBSAH

ÚVOD............................................................................................................................. 9

1. PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY.....................10

1.1 Účel pestovania a hospodársky význam jačmeňa siateho jarného......................10

1.2 Botanická a morfologická charakteristika...........................................................10

1.3 Najdôleţitejšie faktory úspešného pestovania jačmeňa siateho jarného.............12

1.3.1 Výber regiónu a voľba stanovišťa.................................................................12

1.3.2 Zaradenie jačmeňa siateho jarného v osevnom postupe................................13

1.3.3 Základná príprava pôdy.................................................................................15

1.3.4 Termín sejby..................................................................................................16

1.3.5 Výţiva a hnojenie jačmeňa siateho jarného..................................................17

1.3.5.1 Hnojenie dusíkom.................................................................................. .18

1.3.5.2 Hnojenie fosforom................................................................................ ..20

1.3.5.3 Hnojenie draslíkom................................................................................ .20

1.3.6 Ochrana proti škodlivým činiteľom........................................................... ..21

1.3.6.1 Regulácia burín..................................................................................... .21

1.3.6.2 Ochrana proti chorobám........................................................................ 22

1.3.6.3 Ochrana proti škodcom.......................................................................... 23

1.3.7 Zber jačmeňa siateho jarného...................................................................... 23

1.3.8 Pozberová manipulácia a skladovanie......................................................... 24

2. CIEĽ.......................................................................................................................... 25

3. MATERIÁL A METÓDA........................................................................................ 26

3.1 Reliéf územia..................................................................................................... 26

3.2 Klimatické podmienky....................................................................................... 26

3.3 Pôdne a geologické pomery................................................................................27

3.4 Charakteristika poľnohospodárskeho podniku....................................................28

3.5 Charakteristika pestovanej odrody............................................................ ....... .28

4. VÝSLEDKY A DISKUSIA.......................................................................................30

4.1 Zhodnotenie výberu regiónu stanovišťa..............................................................30

4.2 Zhodnotenie zaradenia jačmeňa siateho jarného do osevného postupu..............30

4.3 Zhodnotenie prípravy pôdy.................................................................................30

4.4 Zhodnotenie sejby...............................................................................................31

4.5 Zhodnotenie výţivy a hnojenia...........................................................................31

4.6 Zhodnotenie ošetrenia počas vegetácie............................................................. 32

4.7 Zhodnotenie zberu...............................................................................................32

5. NÁVRH NA VYUŢITIE POZNATKOV..................................................................33

6. ZÁVER........................................................................................................................34

7. ZOZNAM LITERATÚRY........................................................................................35

9

ÚVOD

Jačmeň siaty jarný patrí v celosvetovom meradle k najpestovanejším obilninám.

Rozšírenie a obľúbenosť jačmeňa sú dané predovšetkým jeho biologickými

vlastnosťami, ako sú: schopnosť vytvoriť za krátke vegetačné obdobie veľké mnoţstvo

organickej hmoty, výborná krmovinová hodnota zrna, slamy, znaky xerofyla a iné, ale

aj čisto praktické hľadisko skoro uvoľňuje pôdu pre následnú plodinu, moţnosť vyuţitia

slamy na organické hnojenie a iné. Jačmeň jarný má nezastupiteľné miesto ako jadrové

krmivo, na výrobu sladu a výrobkov z neho (pivo, lieh) v potravinárstve a radu

špecifických výrobkov. Časť produkcie sa spracováva v mlynsko – pekárenskom

a farmaceutickom priemysle, pri výrobe sladových výťaţkov. Úrodový potenciál

jačmeňa jarného aj ozimného je vysoký. Majú dobré hospodárske vlastnosti –

nepoliehavosť, primeranú suchovdornosť. Pri jačmeni je pozoruhodná jeho plastickosť

na rozličné klimatické podmienky. Je relatívne odolný proti zime a suchu a s tým súvisí

aj jeho svetové rozšírenie a pestovanie od studených (arktických) a vlhkých

(humídnych) európskych regiónov aţ po suché (aridné) oblasti Ázie a od arabských

lokalít pod úroveň mora aţ po alpské výšiny a dokonca aţ po polohy vysoko nad 4 000

m v tibetských Himalájach. Vzhľadom na špecifické morfologické, anatomické, ale

i národohospodárskeho aj pestovateľsko – agronomického hľadiska. Zostávalo

konštatovanie, ţe význam a pestovanie jačmeňa je prakticky nezastupiteľné. Okrem

iného je potrebné znovu prinavrátiť jačmeňu jarnému miesto aj preto, ţe naše odrody

mali a sústavne majú významné postavenie v európskom a svetovom kontexte.

Jačmeň siaty jarný je veľmi produktívna plodina, pretoţe za pomerne krátke

vegetačné obdobie (95 – 125 dní) dokáţe vytvoriť značné mnoţstvo kvalitnej hmoty a

vysoko efektívne vyuţívať ţiviny pre produkciu sušiny na tvorbu glycidov a bielkovín

v sušine zrna. Jačmeň jarný je citlivou plodinou, ktorej úrody sú závislé od

pestovateľských ročníkov (teplota, zráţky). Veľký význam má aj predplodina, štruktúra

pôdy, biologicky kvalitné osivo, vodný a vzdušný reţim v pôde, výţiva a hnojenie.

10

1. PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

1.1.Účel pestovania a hospodársky význam jačmeňa siateho jarného

Jačmeň jarný (Hordeum vulgare L.) patrí svojim hospodárskym významom

medzi naše hlavné plodiny. Potvrdzuje to aj rozsah pestovania v našich podmienkach,

keď sa jačmeň zaraduje hneď po pšenici. Vo svetovej produkcii je jačmeň na štvrtom

mieste za pšenicou, ryţou a kukuricou. Zrno jačmeňa jarného je surovinou na výrobu

jačmenných krúp, náhradky kávy, sladových a farmaceutických výťaţkov, na výrobu

sladu, piva a predovšetkým prispieva k zabezpečeniu krmivovej základne. Zrno je

bohaté na škrob a minerálne látky, je dôleţitým krmivom predovšetkým pre chovné

zvieratá (ošípané a hydinu). Jemná a pomerne listnatá slama je dobrým objemovým

krmivom pre hovädzí dobytok. Uplatnenie jačmeňa v mlynárskom, pekárskom a

cestovinárskom priemysle nie je v dôsledku konzervatívnych stravovacích návykov u

nás uspokojivé. Dobrá technologická kvalita zrna jačmeňov umoţňuje potravinárskemu

priemyslu nielen kryť domácu potrebu, ale je tieţ základom vývozu sladovníckeho

jačmeňa, ako aj z neho vyrobeného sladu a kvalitného piva. Na kŕmne účely sa pouţíva

okolo 60% produkcie a vytriedené zrno z pripravovaného jačmeňa, ktoré prepadlo

sitami s otvormi 2,2 mm. Pri dobrej agrotechnike a výţive je podiel tohto zrna malý, ale

pri celkovej spotrebe toto mnoţstvo nie je v krmivovej základni zanedbateľné

(KRAUSKO a i. 1980).

PAČUTA – ČERNÝ – POLÁČEK, (1998) uvádzajú, ţe okrem priameho vyuţitia

jačmeňa na sladovnícke účely má táto plodina výborné vlastnosti aj ako krmivo.

Prednosťou jačmeňa jarného je vysoké vyuţitie ţivín pre produkciu sušiny za veľmi

krátke obdobie vegetácie na tvorbu glycidov a bielkovín v sušine zrna. Vedľajšie

produkty, ktoré vznikajú pri jeho potravinárskom spracovaní (zlomkový jačmeň,

sladový kvet, pivovarnícke mláto a pod.), sa tieţ vyuţívajú pri príprave kŕmnych

zloţiek. Na kŕmenie hovädzieho dobytka sa pouţíva aj jačmenná slama.

1.2 Botanická a morfologická charakteristika

Jačmene zaraďujeme do čeľade lipnicovitých – Poaceae do rodu Hordeum L.

JAČMEN. Jačmene podľa počtu chromozómov patria k jednému kultúrnemu druhu (1n

= 14) Hordeum vulgare – Jačmeň siaty, ktorý sa delí na dve skupiny (MOLNÁROVÁ

a ŢEMBERY, 1999).

1.Hordeum distichon L. - jačmeň dvojradov

11

subsp. distichon - jačmeň dvojradový pravý

var. erectum - jačmeň dvojradový pravý vzpriamený

var. nutans - jačmeň dvojradový pravý ovisnutý

subsp. nudum - jačmeň dvojradový nahý

subsp. zeocrithon - jačmeň dvojradový páví

2. Hordeum vulgare L. - jačmeň siaty

subsp. hexastichon (L.) - jačmeň siaty šesťradový

subsp. vulgare (STOKES) ČELAK - jačmeň siaty pravý (štvorradový)

var. coeleste (L.) - jačmeň siaty pravý nahozrnný

var. hybernum VIB - jačmeň siaty pravý ozimný

Koreň (radix) – koreňová sústava je zväzkovitá a pozostáva z koreňov primárnych –

zárodočných a sekundárnych – adventívnych. Počet zárodočných korienkov (4 – 10)

je pri jednotlivých druhoch orientačným rozlišovacím znakom.

Steblo (culmus) – pozostáva z kolienok (nódií) a článkov (internódií). Steblo sa začína

vytvárať po zaloţení odnoţovacieho kolienka a z neho vyrastajú odnoţe a adventívne

korene. Kaţdá odnoţ má samostatnú koreňovú sústavu. Všetky steblá majú rovnaké

zloţenie. Steblo je väčšinou duté (MOLNÁROVÁ a ŢEMBERY, 1999).

Listy – na steble jačmeňa sú listy postavené v dvoch radoch nad sebou. Listová pošva

vyrastá z uzla a obopína steblo. V mieste, kde pošva prechádza do listovej čepele, je

pošva zakončená blanitým jazýčkom, ktorý je rovno ustrihnutý a po stranách vybieha do

dlhých ušiek.

Súkvetie a kvet – súkvetie jačmeňa tvorí klas s nakopeným klasovým vretenom

a kláskami. Pri kultúrnych jačmeňoch je vreteno nelámavé. Pri viacradových jačmeňoch

sú všetky tri kvietky rodivé (plodné), pri dvojradových sa vyvinie len prostredný

kvietok.

Plod (fructus) – jednosemenná naţka – zrno (caryopsis), sa skladá z troch hlavných

častí: obalov, zárodku a jadra. Môţe byť slamovoţltá, oranţová, hnedá, fialová

a modročierna. Pri plevnatých jačmeňoch je zrno na chrbtovej strane pokryté plievkou,

ktorá svojimi okrajmi prekrýva plievočku. K vonkajšej strane plievočky prilieha v ryhe

zrna tzv. bazálna štetôčka.

Zárodok (embryo) – je umiestnený v spodnej časti zrna a tvorí základ budúcej rastliny.

12

Jadro (endosperm) – zaberá najväčšiu časť zrna. Vonkajšiu časť zrna tvorí aleurónová

vrstva, ktorá je priamo pod osemením (KRAUSKO a i., 1980).

1.3 Najdôleţitejšie faktory úspešného pestovania jačmeňa siateho jarného

1.3.1. Výber regiónu a voľba stanovišťa

Jačmeň je rastlina dlhého dňa a úspešne sa pestuje v pomerne veľkom rozsahu

ekologických podmienok. S dĺţkou dňa sa skracuje rastový rytmus. Pri neskoršej sejbe

sa skracuje obdobie vegetačného rastu a predlţuje sa obdobie od klasenia po dozretie

(FECENKO a LOŢEK, 2000).

Rajonizácia jačmeňa jarného je dôleţitým opatrením podieľajúcim sa na

zvyšovaní úrod. Správna rajonizácia je dôleţitým bodom pre zabezpečenie ekonomicky

efektívneho pestovania obilnín (KRAUSKO a i., 1980).

Pôda má mať pH okolo 6,5 – 7,2. Neznáša kyslú pôdnu reakciu, na takejto pôde sa

výrazne zniţuje úroda zrna (TICHÝ a ZIMOLKA, 2008).

PAČUTA – ČERNÝ – POLÁČEK, (1998) uvádzajú, ţe jačmeň jarný je

pomerne náročný na pôdu, čo súvisí s jeho slabšou koreňovou sústavou (90% koreňov

v orničnom horizonte) a kratším vegetačným obdobím (90 – 110 dní). Vyţaduje pôdy

v dobrom štruktúrnom stave, ktoré sú dostatočne prevzdušnené, majú dobrý vodný

reţim a dostatočnú zásobu ľahko prístupných ţivín. Najlepšie mu vyhovujú stredne

ťaţké, hlinité, piesočnato – hlinité alebo ílovito hlinité pôdy. Z hľadiska pôdneho typu

dosahuje dobré úrody na černozemiach, hnedozemiach a hnedej pôde.

Pôda má mať dostatok organickej hmoty a pohotových ţivín, hlavne fosforu a

zabezpečené uvoľňovanie ţivín biologickou činnosťou pôdy. Najlepšie mu zodpovedajú

stredne ťaţké pôdy, hlboké, bez veľkých rozdielov medzi orničnou a podorničnou

vrstvou. Jačmeň je pomerne málo náročný na teplotu.

Minimálna teplota klíčenia 1 – 3 °C dovoľuje siať hneď na začiatku jari. Vegetačná

termická konštanta je 1700 °C – 2200 °C. Dôleţité je, aby teplota v období

zakoreňovania a odnoţovania mierne stúpala. Jarnému jačmeňu značne škodí chladno

vôbec po vzídení, spolu s vlhkým počasím (BELEJ a i., 1989).

Vo fáze steblovania jačmeňu zasa škodí sucho a rýchle zvyšovanie teploty. Za takýchto

podmienok narastie krátke steblo a keď je vysoká teplota spojená s nadmerným suchom,

porast ani nevyklasí. Dobrý sladovnícky jačmeň sa pestuje v oblastiach, kde priemerné

ročné teploty dosahujú okolo 8 – 9 °C a priemerné teploty cez vegetáciu 14,5 °C.

13

Optimálne teploty pre jačmeň jarný v jednotlivých mesiacoch cez vegetáciu sú: apríl 8

°C, máj 14 °C, jún 17 °C, júl 19 °C (KRAUSKO a i., 1980).

MOLNÁROVÁ a ŢEMBERY, (1999) uvádzajú, ţe jačmeň má pri klíčení vo

všeobecnosti vyššie poţiadavky na vodu ako obilniny teplého pásma. Vyţadujú 40 – 60

% plnej vodnej kapacity pôdy. Voda vnikajúca do zrna aktivuje ţivotné procesy. Je

zdrojom kyslíka pri dýchaní a podporuje činnosť fermentov, ktoré štiepia zloţitejšie

zásobné látky na jednoduchšie, ktoré sú vo vode rozpustné a tak sprístupňované pre

príjem mladou rastlinou. Plní zároveň transportnú funkciu v rastline. Okrem toho

vyplavuje z periférnych vrstiev zrna inhibičné látky, ktoré u niektorých druhov blokujú

do určitej miery klíčenie. Na napučiavanie zrna a klíčenie nepriaznivo vplýva vysoká

koncentrácia solí z neskoro aplikovaných priemyselných hnojív pri vyšších dávkach.

V neskorších rastových fázach vysoké teploty a sucho nepriaznivo vplýva na počet zŕn

v klase a hmotnosť zrna v klase. Od kvitnutia do zrenia jačmeňu vyhovuje oblačné

počasie s relatívne niţšími teplotami. Medzi druhmi, ale i odrodami v rámci druhu sú

rozdiely, ktoré sú dané genetickým základom, podmienkami počas zrenia, zberom

a pozberovou úpravou a pod.

1.3.2. Zaradenie jačmeňa siateho jarného v osevnom postupe

Podľa PAČUTU – ČERNÉHO – POLÁČKA, (1998) je jačmeň jarný na

zaradenie v osevnom postupe pomerne náročný. Najčastejšie sa zaraďuje po organicky

hnojených okopaninách, ako napr. repa cukrová alebo zemiaky. V závislosti od

vlahových podmienok sú dobré predplodiny aj obilniny hlavne v suchých rokoch

z dôvodu niţšej náročnosti na vlahu.

Z obilných predplodín najlepšie podmienky pre produkciu úrody zrna vytvára ozimná

raţ a ovos siaty (KOVÁČ a i., 2003).

Ďalšou vhodnou predplodinou pre jačmeň je kukurica siata na zrno, najmä za

predpokladu, ţe pred orbou sa dokonale rozdrtia nadzemné časti rastlín. Časté

zaraďovanie pšenice ozimnej po sebe zvyšuje nebezpečie výskytu koreňových chorôb,

v dôsledku čoho sa prudko zniţujú úrody najmä na ťaţších pôdach a vo vlhších

oblastiach. Všeobecne platí, ţe v dobrých pestovateľských podmienkach i pri

čiastočnom narušení správneho striedania, sú depresie v úrodách menšie, ako v horších

podmienkach (HLAVIČKA a MACÁK, 1974).

Úspešné pestovanie jačmeňa na sladovnícke účely predpokladá jeho správne

umiestnenie v osevnom postupe. Predplodina je jedným z najvýznamnejších faktorov

14

ovplyvňujúcich sladovnícku hodnotu zrna. Vo vzťahu k jačmeňu jarnému sa v praxi

najviac a najčastejšie vyuţívajú tieto osevné postupy (MOLNÁROVÁ a ŢEMBERY,

1999).

pšenica letná f. ozimná, repa cukrová, jačmeň siaty jarný,

pšenica letná f.ozimná, kukurica siata, jačmeň siaty jarný,

pšenica letná f. ozimná, kukurica siata 2 – 3 roky, jačmeň siaty jarný,

ďatelinovina, pšenica letná f. ozimná, jačmeň siaty jarný,

pšenica letná f. ozimná, zemiaky, jačmeň siaty jarný.

Tab. 1: Vplyv predplodiny na úrodu zrna jačmeňa jarného (VÚOb Kroměříţ cit. in

Zimolka et al., 1997)

Predplodina

Výrobná oblasť

kukuričná repná zemiaková horská

t.ha-1

% t.ha-1

% t.ha-1

% t.ha-1

%

Okopanina 4,12 100 6,84 100 6,08 100 6,1 100

Obilnina 4,78 116 6,29 92 5,11 84 4,91 80

Rozdiel +0,66 16 -0,55 -8 -0,97 -16 -1,19 -20

Tab. 2: Vplyv predplodiny na úrodu zrna jačmeňa jarného ( Illéš 1995)

Predplodina

Kukuričná výrobná oblasť (KVO)

t.ha-1

%

Pšenica letná f. ozimná 6,96 100

Kukurica na siláţ 7,52 108

Rozdiel +0,56 8

15

Tab. 3: Vplyv rôznych predplodín na výšku úrod jačmeňa v jednotlivých oblastiach SR

(Líška a i., 1993)

Predplodina

Výrobná oblasť

KVO RVO ZVO

Repa cukrová 100,0 100 100,0

Zemiaky (neskoré) 98,5 100 100,0

Kukurica na zrno 99,5 92 100,0

Lucerna siata 99,0 100 100,0

Pšenica letná

ozimná

100,5 87,5 89,0

1.3.3. Základná príprava pôdy

Jarné poľné práce sú v znamení časového tlaku. Jačmeň jarný veľmi citlivo

reaguje na nekvalitnú základnú a predsejbovú prípravu pôdy a taktieţ na zhutnenie

profilu pôdy, pretoţe má slabý koreňový systém. Rôzne spôsoby prípravy pôdy pôsobia

rozdielne na štruktúru pôdy predovšetkým vo vrchnej vrstve a vytvárajú odlišné

podmienky pre rast rastlín. Na zhutnených pôdach sa koreňová sústava vyvíja pomaly,

jačmeň slabo odnoţuje a dochádza ku značnej redukcii odnoţí a rastlín (FAMEŘA,

2000).

Pod jačmeň jarný stačí kyprenie pôdy do hĺbky 50 – 70 mm, najlepšie kombinátorom.

Starostlivú prípravu lôţka pre osivo si vyţadujú obilniny, ktoré sa sejú presnou

jednozrnkovou sejbou (KOVÁČ, 2008).

KOSAŘ et al., (1997) uvádzajú, ţe základným opatrením pri základnej príprave

pôdy je jesenná orba (najlepšie obojstranným pluhom) do hĺbky 0,18 – 0,22 m, po nej

je nevyhnutné zabezpečiť prevzdušnenie ornice a prípravu lôţka pre osivo v hĺbke 30 –

40 mm. Najlepšie jednou pracovnou operáciou – náradím s aktívnym pohybom (rotačné

alebo vibračné brány). Obrobenie pôdy moţno uskutočniť tanierovým náradím do hĺbky

0,10 m. Medzi týmto spôsobom obrábania pôdy a orbou na 0,15 m nebol zistený rozdiel

v úrodách. Pre plytké obrobenie pôdy moţno vyuţiť tanierové náradie alebo radličkové

kypriče, v niektorých prípadoch aj viacradličkové podmietacie pluhy.

16

Na ťaţkých pôdach je moţné pouţiť radličkové brány, resp. kultivátor (kombinátor)

(PAČUTA – ČERNÝ – POLÁČEK, 1998).

Pôdy, ktoré sú náchylné na zlievanie, s horšou štruktúrou, po výdatných zráţkach

vytvoria pôdny prísušok, ktorý zhoršuje podmienky pre vzchádzanie a dobrý rast

jačmeňa. Valce môţeme pouţiť vtedy, keď v hĺbke 100-200 mm pôdna vlhkosť

neprevýši 22-24 objemových percent. Za daţdivého počasia, prípadne chladnej, skorej

jari, treba valcovanie vynechať. Valcovanie treba urobiť najneskôr do 3 dní po sejbe,

pričom je najlepšie valcovať ihneď po sejbe. Na utuţených pôdach osivo

rovnomernejšie vzchádza, jačmeň menej odnoţuje a porasty rýchlejšie rastú

(HLAVIČKA a MACÁK, 1974).

Na pôdach so zhutneným podorničím sa môţe robiť podrývanie, ktoré je moţné robiť

priamo k jačmeňu alebo lepšie k predplodine (repe cukrovej). V takomto prípade však

následnej vyššej aktivity aerobných mikroorganizmov dochádza k zvýšeniu

minimalizačných a nitrifikačných procesov, čo môţe viesť k zhoršeniu

sladovníckej kvality zrna (MOLNÁROVÁ a ŹEMBERY, 1999).

1.3.4. Termín sejby

Významnou mierou ovplyvňuje termín sejby výšku úrody ako aj kvalitu zrna.

Vysokú úrodu poskytuje jačmeň jarný iba pri skorom termíne sejby. Sejeme hneď ako

náhle to dovolí stav pôdy. Pôda však má byť dostatočne vyzretá. Za oneskorený termín

sa podľa oblasti povaţuje termín (MOLNÁROVÁ a ŹEMBERY, 1999):

- v KVO po 1.apríli,

- v RVO po 10. apríli,

- v ZVO po 20. apríli,

KRAUSKO a i., (1980) uvádzajú, ţe v období sejby býva zväčša počasie nestále

a často prerušované daţďami. Preto súčasne so začatím prípravy pôdy treba začať aj so

sejbou jačmeňa. Všetky krátkostebelnaté odrody sú náročnejšie na čas sejby a preto by

sme ich mali siať prvé. Pri skorej sejbe sa vyuţije zimná vlaha v prvých rastových

fázach jačmeňa. Podmienky nízkych teplôt a krátkeho dňa priaznivo pôsobia na

odnoţovanie a zakoreňovanie, na vývin mechanických pletív stebla, na tvorbu klasu

a jeho dobré ozrnenie zrnami. Kolísanie teplôt pri skorej sejbe umoţňuje prejsť všetkým

rastlinám vývinovými štádiami, prispieva k vyrovnanému porastu a vlastné vegetačné

obdobie sa predĺţi.

17

Výsevok by mal byť na úrovni 4,5 – 5 miliónov klíčivých zŕn na hektár, čo predstavuje

aţ 250 kg osiva. Pri menej odnoţujúcich odrodách po horšej predplodine na silne

zaburinených honoch a pri oneskorenej sejbe sa výsevok zvyšuje o 10 – 15%

v porovnaní s optimom (KŘOVÁČEK, 2008).

Výsevok v kukuričnej oblasti sa pohybuje od 4 – 4,5 mil. klíčivých zŕn, v repnej

oblasti 3,5 – 4 mil. klíčivých zŕn a v zemiakovej a horskej oblasti 4 – 4,5 mil. klíčivých

zŕn (HLAVIČKA a MACÁK, 1974).

MOLNÁROVÁ a ŢEMBERY, (1999) uvádzajú, ţe sejeme na šírku riadkov 105 –

125 mm. Nie je však vylúčená moţnosť aj uţšej sejby (75 mm).

1.3.5. Výţiva a hnojenie jačmeňa siateho jarného

LOŢEK, (2000) uvádza, ţe jačmeň jarný veľmi citlivo reaguje na všetky

pestovateľské zásahy vrátanie hnojenia. Citlivosť jačmeňa na výţivu a hnojenie vyplýva

z toho, ţe v porovnaní s ostatnými obilninami má relatívne menej vyvinutý a plytšie sa

nachádzajúci koreňový systém a krátke obdobie výţivy, počas ktorého musí prijať

pomerne veľké mnoţstvo ţivín. Preto jačmeň vyţaduje kvalitné pôdy dostatočne

zásobené prístupnými ţivinami, najmä v orničnej vrstve. Jačmeň jarný vyţaduje slabo

kyslú aţ neutrálnu pôdnu reakciu s optimálnym rozmedzím (pH 6,2 – 7,2). Ak je pôdna

reakcia kyslá, tak je moţné k jačmeňu priamo vápniť, a to na jeseň mletým vápencom,

dolomitom alebo saturačnými kalmi v dávke zodpovedajúcej úprave pôdnej reakcie do

optimálneho rozpätia.

U jačmeňa jarného sú dôleţité vyrovnané poľné pomery ako z hľadiska obsahu

a pomeru ţivín, tak aj pôdnej štruktúry, vzdušných a vlhkostných pomerov. Obsah

fosforu, draslíka, horčíka a pôdna reakcia súvisia s celkovou úrovňou hnojenia

v osevnom postupe (KOSAŘ et al., 1997).

Taktieţ je dôleţitá dávka dusíka, ktorá by na dobrých pôdach po dobrých

predplodinách nemala prekročiť 30 kg čistých ţivín na hektár. Uvedená dávka dusíka je

len orientačná, odporúča sa voliť dávku dusíka na základe zisteného Nmin v pôde na jar

a dbať na ukončenie hnojenia v rastovej fáze 25 – 29 (plné odnoţovanie), inak rastie

nebezpečenstvo vyššieho obsahu bielkovín v zrne a následne zníţenie ostatných

kvalitatívnych znakov, najmä obsahu extraktu v slade (SERBÁK, 2006).

Vo fáze odnoţovania je hladina dusíka a drasíka v rastlinách na rovnakej úrovni,

neskoršie sa rozširuje pomer medzi dusíkom a draslíkom v prospech draslíka. Do

ukončenia odnoţovania prijme z celkového mnoţstva asi ½ fosforu a ¾ draslíka. Do

18

klasenia príjme asi 75% z celkového mnoţstva ţivín. Po vyklasení sa výrazne zniţuje

prijímanie draslíka, kým prijímanie dusíka a najmä fosforu pokračuje, a ţiviny sa

premiestňujú do generatívnych orgánov. Na 1 tonu úrody zrna a príslušnej úrody slamy

potrebuje jačmeň: 24 kg N + 5,3 kg P + 20kg K + 4,3 kg Ca + 1,8 kg Mg

(MOLNÁROVÁ a ŢEMBEY, 1999).

Tab. 4: Dynamika tvorby odnoţí pri hnojení rozličnými druhmi dusíkatých hnojív

(Krausko a i., 1980)

Hnojenie

Rastová fáza

odnoţovanie

steblovanie klasenie dozrievanie

Nehnojené 1,81 2,26 2,02 2,18

Hnojenie P a K 1,84 2,17 2,24 2,11

Liadok

s vápencom

2,35 2,66 2,47 2,15

Síran amónny 2,38 2,67 2,38 2,27

Močovina 2,36 2,50 2,54 2,12

1.3.5.1. Hnojenie dusíkom

Hnojenie dusíkom do značnej miery ovplyvňuje výšku úrod jačmeňa i jeho kvalitu.

Stanovenie optimálnej dávky je pomerne zloţité vzhľadom na komplikovaný vzťah

v systéme pôda – mikroorganizmy – rastliny a tieţ závislosť na pouţitej odrode

a priebehu počasia. Hnojenie dusíkom ovplyvňuje obsah dusíkatých látok v zrne

jačmeňa a tým aj kvalitu produkcie (HLAVIČKA a MACÁK, 1974).

PAČUTA – ČERNÝ – POLÁČEK, (1998) uvádzajú, ţe hnojenie jačmeňa jarného

dusíkom ovplyvňuje nielen výslednú úrodu zrna ale hlavne jeho sladovnícku kvalitu. Pri

výpočte dávok dusíka je potrebné brať do úvahy:

intenzitu hnojenia dusíka k predplodine,

premeny dusíka v pôde v priebehu zimy a v predjarnom období,

výsledky rozboru pôdy na obsah Nan.

V oblasti jačmenného typu sa odporúča hnojiť dusíkom na úrovni 30 kg.ha-1

.

Zvýšenie dávky dusíka negatívne ovplyvňuje podiel zrna nad sitom s okami 2,5 mm

19

a obsah extraktu v slade. Pri hnojení jačmeňa jarného dusíkom treba prihliadať na

odrodové zvláštnosti, najmä dávku, pevnosť stebla, náchylnosť na poľahnutie,

odnoţovacie schopnosti a podobne. Dôleţité je dusík aplikovať včas na vyrovnanie

pomeru C : N na rozdrvené organické zvyšky obilnín (TICHÝ a ZIMOLKA, 2008).

MOLNÁROVÁ a i., (2007) uvádzajú, ţe najlepšie formy dusíkatých hnojív sú: síran

amónny, DASA 26/13, z listových hnojív sú vhodné napr. Nitrohum, Humix,

Campofort a ďalšie. Pod sladovnícky jačmeň nie je vhodné zapracovať do pôdy

organické hnojivá.

KRAUSKO a i., (1980) uvádzajú, ţe dávky dusíka závisia od osevného sledu, najmä

zastúpenia viacročných krmovín, prípadne obilnín a hnojených okopanín. Uvoľňovanie

dusíka z prirodzených zásob podporuje zvýšená aerobná činnosť, ktorú umoţňuje hlbšia

orba na jeseň alebo podrývanie k predplodine. Treba rátať aj s tým, ţe po výdatnejších

zráţkach na jeseň alebo na jar sa časť dusíka, najmä na ľahších pôdach, vyplaví.

V suchých oblastiach môţu veľmi vysoké dávky dusíka podporiť vegetatívny rast

jačmeňa na začiatku vegetácie, čím sa vyčerpá zásoba vody z pôdy, ktorá potom chýba

pri tvorbe zrna a tak sa potom zniţujú úrody. Odporúčajú sa nasledovné dávky dusíka

pre jačmeň jarný:

po okopaninách a kukurici hnojenej maštaľným hnojom 30 – 50 kg N ha-1

,

po okopaninách a kukurici bez maštaľného hnoja 40 – 60 kg N ha-1

.

Tab. 5: Odporúčané dávky dusíka pri hnojení jarného jačmeňa (Krausko a i., 1980)

Predplodina

Dávky dusíka v kg.ha-1

odrody s vyšším steblom odrody s niţším steblom

Okop., kuk., hnojená MH 30 – 40 40 - 50

Okop., kuk., nehnojená

MH

40 – 50 50 – 60

Obilnina 60 – 70 70 - 80

V lokalitách bohatších na zráţky je vhodné dávku N rozdeliť: 2/3 po zasiatí a 1/3 vo

fáze 3. – 4. listu (ČERNÝ a VAŠÁK, 2008).

20

1.3.5.2 Hnojenie fosforom

Jačmeň jarný má zvýšené nároky na obsah P, K, Ca, Mg v pôde, a preto je potrebné

hnojením upraviť ţivinový reţim aspoň na vyhovujúcu zásobu. Dohnojenie fosforom je

vhodné uskutočniť k predplodine. Pretoţe sa fosfor podieľa na kvalite zrna, pôsobí

priaznivo na obsah škrobu a tým aj extraktu v slade (BUREŠOVÁ – SOCHOR a i.,

2007).

TORMA, (2007) uvádza, ţe pri nedostatku fosforu v jačmeni sa na rastline objavujú

viditeľné symptómy, jačmeň zle rastie aţ zakrpatieva. Prihnojením fosforom sa rast

a vývoj jačmeňa jarného zlepšuje a úroda sa zvyšuje.

Dávky fosforečných hnojív závisia od hnojenia dusíkom, zásoby fosforu v pôde a od

hnojenia predplodiny fosforom. Hnojenie fosforom musí vychádzať z výsledkov

agrochemického skúšania pôd. Je to pochopiteľné, pretoţe zásobenosť pôd fosforom

býva rozdielna. Dávka fosforu v čistých ţivinách v nadväznosti na zásobu v pôde je

v rozpätí 8,0 – 20,0 kg.ha-1

v kukuričnej výrobnej oblasti a 8,0 – 24,0 kg.ha-1

v repnej

a lepšej zemiakarskej výrobnej oblasti. Ročný odber fosforu sa pohybuje v rozsahu 15 –

23 kg.ha-1

fosforu. Na pôdy neutrálne a zásadité sú vhodné všetky druhy superfosfátov.

Na pôdach kyslých sa lepšie uplatňuje granulovaná forma superfosfátov v porovnaní

s práškovou formou (FECENKO a LOŢEK, 2000).

1.3.5.3. Hnojenie draslíkom

KRAUSKO a i., (1980) uvádzajú, ţe draslík najviac ovplyvňuje sladovnícku hodnotu

jačmeňa, pretoţe zvyšuje kyprosť zrna, škrobnatosť, podporuje tvorbu jemnej plevy,

zvyšuje skorosť a odolnosť proti poliehaniu. Veľa draslíka, ktorý sa zúčastňuje na

tvorbe glycidov, prijíma jačmeň najmä v prvom období rastu. Tento odber draslíka nie

je malý, ak má jačmeň vytvoriť vysokú úrodu, škrobnaté zrno s jemnými obalovými

vrstvami a steblo odolné proti poliehaniu.

Hnojenie draslíkom ovplyvňuje výšku a kvalitu úrody jačmeňa. Pri nedostatku

draslíka sa narušuje metabolizmus dusíkatých látok a uhľohydrátov a dochádza

k hromadeniu rozpustných dusíkatých zlúčenín a nízko molekulárnych uhľohydrátov.

Dostatočná draselná výţiva priaznivo pôsobí na zvyšovanie odolností jačmeňa proti

poliehaniu a prostredníctvom zniţovania transpirácie zlepšuje sa hospodárenie jačmeňa

s vodou, čím sa zlepšuje jej vyuţitie. Na hnojenie sa odporúča vyuţiť 60% - nú draselnú

soľ alebo PK hnojivá v kvapalnej forme (LOŢEK, 2000).

21

Obsah prístupného draslíka závisí viac od hnojenia ako od striedania plodín

v osevnom postupe. V intenzívne hnojených osevných postupoch býva vo vrchných

vrstvách pôdy (0 – 0,20 m a 0,20 – 0,40 m) vyšší obsah prijateľného draslíka (KOVÁČ

a i., 2003).

1.3.6. Ochrana proti škodlivým činiteľom

1.3.6.1. Regulácia burín

Ochrana proti burinám je jednou z najdôleţitejších činností, musí byť premyslená,

intenzívna a často cielená proti určitým druhom rastlín. Burinové spektrum v jačmeni

jarnom je pomerne široké a viac menej stabilné (KOHAUT, 2003).

Podľa MOLNÁROVEJ a ŢEMBERYHO, (1999) je v boji proti burinám

nevyhnutná znalosť jednotlivých druhov burín. V obilninách je treba hlavne ničiť

dvojklíčnolistové a tieţ jednoklíčnolistové trávové buriny. Náročnosť boja proti nim

vyplýva z ich rozličných biologických vlastností a poţiadaviek na prostredie. Medzi

najrozšírenejšie dvojklíčnolistové buriny patria: horčica roľná (Sinapis arvensis),

reďkev ohnicová (Raphanus raphanistrum), pastierska kapsička (capsella bursa

pastoris), mrlík biely (Chenopodium album), pichliač roľný (Cirsium arvense), mak vlčí

(Papaver rhoeas).

Medzi trváce buriny v jačmeni zaraďujeme pupenec roľný, pýr plazivý. Termín

a spôsob ochrany proti burinám ako i voľba správnych herbicídov sú silne závislé na

konkrétnom burinovom spektre danej parcely (KOHAUT, 2007).

Herbicídy aplikujeme postemergentne. Pouţívame herbicíd Grodyl 75 WG (15 – 30

g.ha-1

) (SUCHÁNEK, 2008).

Podľa TRUNEČKA, (2008) najčastejšie pouţívaným herbicídom je Arrat (0,15

kg.ha-1

), ktorý aplikujeme do konca odnoţovania. Pretoţe Arrat nemá reziduálne

účinky, nedá sa očakávať regulácia burín, ktoré vzchádzajú po aplikácii. Teploty pri

aplikácii by mali byť nad 7°C.

Jačmeň jarný pri dodrţiavaní všetkých agrotechnických zásad pri zakladaní porastov

je väčšinou konkurencieschopný voči burinám (najmä jednoročným), no škodlivý

účinok je priamo úmerný hustote burín a obilnín. Preto pri výskyte málopočetnej

populácie burín môţeme regulovať zaburinenosť aj touto metódou a ušetriť tak

na aplikácii herbicídov (SUROVČÍK a SEKERKOVÁ, 1998).

Podľa BABULICOVEJ, (2008) pri dodrţiavaní správneho striedania kultúrnych

rastlín dochádza k postupnému potláčaniu burín v burinových spoločenstvách. Niektoré

22

burinové druhy sú potláčané viacej, iné menej, celkové zaburinenie klesá, ale burinové

spoločenstvá zostávajú pomerne bohaté na rozmanitosť burinových druhov. Akýkoľvek

posun v štruktúre osevného sledu v prospech obilnín má za následok rýchlu reakciu

burinových spoločenstiev.

1.3.6.2. Ochrana proti chorobám

Pre dosiahnutie vysokej úrody a kvality zrna je potrebné rastlinám poskytnúť nielen

dostatok ţivín, ale zabezpečiť aj ich dobrý zdravotný stav. Uţ v období tvorby odnoţí

a narastania listovej plochy sa pri jačmeni jarnom začínajú vyskytovať hubovité

choroby (CANDRÁKOVÁ, 2008).

Častými, kaţdoročne sa vyskytujúcimi chorobami, ktoré napádajú listy patria:

- Múčnatka trávová (Blumeria graminis)

- Hnedá škvrnitosť jačmeňa (Pyrenophora teres)

- Rynchospóriová škvrnitosť jačmeňa (Rhynchosporium secalis)

- Hrdza jačmenná (Puccinia hordei) (SEKERKOVÁ, 2008).

MOLNÁROVÁ a ŢEMBERY, (1999) píšu, ţe medzi choroby klasov patria:

- Prašná sneť jačmenná (Ustilago nuda Rostrup)

- Sneť jačmenná (Ustilago hordei lagerheim)

Choroby celých rastlín:

- Prúţkovitosť jačmeňa (Helminthosporium gramineum)

- Palušková hniloba (Typhula incarnata)

- Ţltá zakrpatenosť jačmeňa

Choroby bázy stebiel:

- Steblolam (Preudocercosporella herpotrichoides)

Proti nim pouţívame prípravky: Atlas v dávke 0,2 l.ha-1

pri výskyte múčnatky

trávovej, Folicur BT 225 EC v dávke 1,0 l.ha-1

pri napadnutí fuzariózami a výskyte

hnedej škvrnitosti pouţívame Prozol 250 EC v dávke 0,4 l.ha-1

(SEKERKOVÁ, 2003).

Podľa KRIŢANOVEJ, (2000) zvýšený výskyt chorôb podporuje chladné a vlhké

počasie a zvýšené dávky hnojenia dusíkom.

PAČUTA – ČERNÝ – POLÁČEK, (1998) konštatujú, ţe najdôleţitejšia ochrana

proti chorobám spočíva hlavne v morení osiva.

23

1.3.6.3 Ochrana proti škodcom

Škodlivé činitele spôsobujú pri pestovaní jačmeňa jarného pravidelne kaţdý rok straty

na úrodách. Cieľavedomá ochrana má za úlohu zniţovať škody na minimum alebo ich

úplne eliminovať. Optimálna organizácia boja so škodlivými organizmami je cieľom

integrovanej ochrany rastlín (IOR). IOR predstavuje systém regulácie škodlivých

činiteľov a to na základe ich diagnózy, prognózy – signalizácie a komplexnej ochrany

(GALLO, 1997).

K najčastejším škodcom jačmeňa jarného podľa (MOLNÁROVEJ

a ŢEMBERYHO, 1999) patria:

- Voška trávová (Metopolophium dirhodum)

- Voška čremchová (Rhopalosyphum padi)

- Kohútik pestrý (Lema melanopus)

- Byľomor sedlový (Haplodiplosis equestris)

- Zunčavka jačmenná (Oscinella frit)

Proti nim pouţívame prípravky: Karate 2,5 WG 0,3 l.ha-1

pri výskyte vošiek, Nurelle

D 0,4 l.ha-1

proti kohútikom a pri výskyte zunčavky pouţívame insekticídy na báze

pyretroidov (KAZDA, 2003).

1.3.7 Zber jačmeňa siateho jarného

Podľa KRAUSKA a i., (1980) je zber vyvrcholením práce a starostlivosti

vynaloţených na zabezpečenie optimálneho rastu a vývinu jačmeňa jarného. Pre to mu

treba venovať čo najväčšiu pozornosť. Uplatnením nevhodnej technológie sa zniţuje

technologická hodnota zrna. Sladovnícky jačmeň sa na rozdiel od iných obilnín zberá aţ

v plnej zrelosti, keď je zárodok zrna plne vyvinutý a obsahuje všetky zásobné látky.

Nepriaznivé následky má predčasný i oneskorený zber. Dozrievanie a zber značne

ovplyvňuje priebeh počasia. Najlepšie prebieha dozrievanie a vysychanie pri relatívnej

vlhkosti vzduchu pod 60%. Pri veľmi nízkej vlhkosti vzduchu pri zbere sa lámu klasy

a poškodzuje sa krehké zrno.

Jačmeň pestovaný na sladovnícke účely zberáme v plnej zrelosti, ktorá je

charakterizovaná zaschnutým a hnedým horným kolienkom, resp. tvrdými zrnami.

Skorší zber negatívne ovplyvňuje energiu klíčivosti. Vlhkosť zrna by mala byť pod

15%. Pri zbere pri vyššej vlhkosti zrna ako 20% je obyčajne niţšia klíčivosť po

dosušení (PAČUTA – ČERNÝ – POLÁČEK, 1998).

24

1.3.8 Pozberová manipulácia a skladovanie

Medzi základné operácie pozberovej úpravy patrí:

- predčistenie

- sušenie

- triedenie

Predčistením sa zrno zbavuje najhrubších nečistôt, zelených častí rastlín, nedozretých

zŕn a ľahko čistiteľných semien burín (MOLNÁROVÁ a ŢEMBERY, 1999).

Jačmeň jarný potrebuje pre ukončenie svojho vývinu tzv. „pozberovom dozrievaní“

kvalitné ošetrenie a mimoriadnu starostlivosť, pretoţe v tomto období by malo zrno

dosiahnuť maximálnu kvalitu – klíčivú energiu a s ňou spojenú klíčivosť. Zásadne by sa

pozberová manipulácia mala vykonávať na osivárskej báze (KRAUSKO a i., 1980).

Uskladňovaniu jačmeňa jarného venujeme mimoriadnu pozornosť, aby nenastávalo

zníţenie klíčivosti, úbytok na hmotnosti a neţiaduce zápachy. Medzi hlavné príčiny

strát pri uskladňovaní patrí oneskorené alebo nesprávne ošetrenie, dýchanie, poškodenie

zrna, skladovými škodcami, prípadne uskladňovanie v nevyhovujúcich priestoroch.

V praxi sa obilie uskladňuje v troch druhoch skladov:

- hangárové sklady – prízemné podlahové sklady spravidla bez stabilnej

mechanizácie. S obilím sa v nich manipuluje ľahko, preto sú najvhodnejšie na

uskladnenie,

- podlahové sklady – plne mechanizované a najlepšie vyhovujú na uskladňovanie

sladovníckeho jačmeňa,

- obilné silá – sklady s veľkou kapacitou. Skladajú sa z hranatých šesťbokých

alebo i viacbokých komôr vysokých 18 aţ 45m (KRAUSKO a i., 1980).

25

2. CIEĽ

Cieľom bakalárskej práce je agronomické zhodnotenie pestovania jačmeňa siateho

jarného v Poľnohospodárskom podniku AGRODULOV SHR, posúdenie dodrţiavania

zásad agrotechniky a hojenia jačmeňa siateho jarného, s konečným vyhodnotením úrody

zrna jačmeňa siateho jarného.

26

3. MATERIÁL A METÓDA

3.1 Reliéf územia

Poľnohospodársky podnik AGRODULOV SHR hospodári na otvorenej rovine na

strednom Povaţí v nadmorskej výške 248 m. n. m. Územie sa nachádza v repno –

jačmennej výrobnej oblasti. Oblasť je ovplyvnená povodím riek Lednica, Tovarský

Potok a Váh. Terén leţí na úpätí Bielych Karpát.

3.2 Klimatické podmienky

Podkladové materiály ku klimatickej charakteristike roku 2008 sú z pozorovacej

Stanice UKSÚP Beluša. Priemerná ročná teplota vzduchu je 8,6 °C a vo vegetačnom

období (február – júl) pre jačmeň jarný bola 11,4 °C. Najteplejším mesiacom bol júl

18,9 °C. Druhým najteplejším mesiacom bol august 18,0°C. Najchladnejším mesiacom

bol január -3,0°C. V pestovateľskom ročníku 2008 priemerná ročná teplota dosiahla

10,03 oC.

Ročný úhrn zráţok podľa klimatického normálu predstavuje 642,0 mm. Najvyšší úhrn

zráţok bol v mesiaci júl 89 mm. Druhým mesiacom s najvyšším úhrnom zráţok bol jún

77 mm. Najmenej zráţok spadlo v januári 35 mm. Za vegetačné obdobie pre jačmeň

jarný podľa klimatického normálu je úhrn zráţok 344 mm. V pestovateľskom ročníku

2008 za vegetačné obdobie to bolo 370,3 mm.

Poľnohospodársky podnik AGRODULOV SHR sa nachádza v miernom klimatickom

pásme s početnými výkyvmi atmosférických zráţok. S pribúdajúcou nadmorskou

výškou sa podnebie ochladzuje.

27

Tab. 6: Klimatická charakteristika Beluše v roku 2008.

Mesiac

Normál

1961 - 1990

Pestovateľský ročník 2008

Teplota

(°C)

Zráţky (mm)

x

teplota

(°C)

Zráţky

(mm)

x

teplota

(°C)

I.

dek.

II.

dek.

III.

dek.

Úhrn

zráţok

(mm)

%

Normálu

I. -3,0 35,0 1,6 18,1 17,0 7,4 42,5 121,4

II. -1,1 41,0 2,4 7,8 1,0 16,7 25,5 62,2

III. 3,2 36,0 4,3 32,5 26,9 9,3 68,7 190,8

IV. 8,9 40,0 10,1 15,3 11,0 5,6 31,9 79,8

V. 14,0 61,0 14,8 2,3 33,9 7,2 43,4 71,1

VI. 17,3 77,0 18,4 50,8 20,2 23,1 94,1 122,2

VII. 18,9 89,0 18,9 38,2 62,3 6,2 106,7 119,9

VIII. 18,0 68,0 18,1 55,7 29,1 0,0 84,8 124,7

IX. 14,4 46,0 13,1 6,5 22,4 8,9 37,8 82,2

X. 9,0 56,0 10,0 13,1 11,2 3,8 28,1 50,2

XI. 4,2 51,0 6,3 1,6 12,5 18,3 32,4 63,5

XII. -0,2 42,0 2,4 15,6 26,5 4,7 46,8 111,4

x 8,6 10,03 116,6

Úhrn 642,0 642,7 100,1

3.3 Pôdne a geologické pomery

Územie leţí v severnej časti Ilavského podolia na naplaveninách Váhu. Smerom na

severozápad vystupuje na pahorkatinné pohorie Bielych Karpát. Geologickým

substrátom na tejto časti územia je nivná karbonátová pôda na vápenatých uloţeninách.

Vlastnosti pôdy prevaţne určuje geologické podloţie (2,0m), ktoré je karbonátové,

tvorené vápencami a dolomitmi.

Pre túto oblasť je typická hnedá pôda, ktorej pH je 7,5. Z pôdnych typov sa tu vyskytujú

hnedozeme a kambizeme. Zrnitostné zloţenie tvoria piesočnato-hlinité

a hlinitopiesočnaté pôdy. Sú to stredne ťaţké pôdy s najlepšími vlastnosťami na

obrábanie a úrodnosť. Sú primerane prevzdušnené a majú priaznivý vodný reţim, ktorý

28

umoţňuje rastlinám čerpať ţiviny z pôdneho roztoku. Hĺbka podzemnej vody je 4,0 m,

ktorá rozpúšťa rozpustné látky ako sú CaCO3, humus a ţiviny. V tejto oblasti sa dobre

darí obilninám, repe kŕmnej, repe cukrovej, kukurici siatej, zemiakom, strukovinám,

olejninám a iným kultúrnym rastlinám.

3.4 Charakteristika poľnohospodárskeho podniku

Poľnohospodársky podnik AGRODULOV SHR vznikol 1. 7. 1997 pri transformácii

odčlenenia z Roľníckeho podnikateľského druţstva Horovce. Obec Dulov zaberá 553

hektárov Ilavského okresu a Trenčianskeho kraja. Podnik hospodári na 300 ha pôdy,

z toho orná pôda má rozlohu 250 ha a TTP 50 ha. Obhospodarované pozemky v KU

Dulov zaberajú rozlohu 287,2 ha ornej pôdy, KU Tuchyňa 2,8 ha ornej pôdy a KU

Pruské 10,0 ha ornej pôdy. Ţivočíšna výroba, ktorá vznikla v roku 1997 a trvala do

roku 2004 bola zameraná na:

- chov dojníc 130 ks (Holštajnsko – friezsky dobytok s úţitkovosťou

6000 l za laktáciu),

- mladý chovný dobytok 150 ks,

- ošípané 43 ks ( biela ušľachtilá sa chovala do roku 2005),

V oblasti rastlinnej výroby sa podnik špecializoval v rokoch 2004 – 2008 na tieto

plodiny:

- olejniny: kapusta repková pravá, horčica biela,

- obilniny: kukurica siata, pšenica letná f. ozimná, jačmeň siaty jarný, ovos siaty

a cirok,

- energetické plodiny:( obilniny, olejniny), ktoré sa vyuţívajú na výrobu bioplynu,

- okopaniny: repa cukrová, ktorá sa pestovala do roku 1999.

Priemerné úrody plodín od roku 2004 – 2008 boli u pšenice 5,5 t.ha-1

, kapusty

repkovej pravej 3,0 t.ha-1

a u kukurice na siláţ 45,0 t.ha-1

. Medzi obsluţné činnosti,

ktoré druţstvo vykonáva patrí vývoz maštaľného hnoja, pridruţená výroba (sluţby obce

fyzických osôb) a dopravné sluţby.

3.5 Charakteristika pestovanej odrody

„EBSON“

Odroda Ebson bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 1999 – 2001

pod označením PL/HE 7659.

29

Stredne skorá odroda, stredne vysokého typu so stabilne vysokými úrodami vo všetkých

výrobných oblastiach, hlavne v KVO, RVO a ZVO. Má dobrú odolnosť proti poliehaniu

a lámaniu stebla po prezretí, je absolútne odolná proti múčnatke trávovej ( gén Mlo ) a

dobrú odolnosť proti hrdzi jačmennej. Má špičkovú sladovnícku kvalitu, vysokú

výťaţnosť zrna nad 2,5mm. Odroda je vhodná vo všetkých výrobných oblastiach, kde sa

pestuje jačmeň. Odporúčaný výsevok 4 - 4,5 MKZ.ha-1

.

Výţiva N : po okopanine do 30 kgN.ha-1

, a po obilninách a v horších podmienkach do

60 kgN.ha-1

. Na základe technického overovania bola odroda zaradená do odrodového

sortimentu sladovníckeho jačmeňa firmy Heineken Slovensko Sladovne a.s.

30

4. VÝSLEDKY A DISKUSIA

4.1. Zhodnotenie výberu regiónu a voľby stanovišťa

Vegetačné obdobie trvalo 150 dní. Jačmeň bol pestovaný na stredne ťaţkých pôdach

s najlepšími vlastnosťami na obrábanie a úrodnosť. V takýchto podmienkach odporúča

pestovanie aj PAČUTA – ČERNÝ – POLÁČEK, (1998).

Pôdna reakcia má pH 7,5 čo je nepriaznivé, pretoţe (TICHÝ a ZIMOLKA, 2008)

uvádzajú, ţe najlepšia pôdna reakcia je 6,5 – 7,2.

V pestovateľskom ročníku 2008 úhrn zráţok dosiahol 642,7 mm, čo predstavuje 100,1

% dlhodobého normálu. Priemerná denná teplota bola 10,03 °C a počas vegetačného

obdobia bola priemerná denná teplota na úrovni 11,4°C. Vhodné rozloţenie zráţok

v mesiaci február (62,2% dlhodobého normálu) a na začiatku marca umoţnil včasné

vykonanie sejby. Mesiac apríl a máj boli teplotne (10,1°C, 14,8°C) aj vlahovo (31,9

mm, 43,4 mm) nadpriemerné, čo malo priaznivý vplyv na rast jačmeňa jarného.

Najteplejším mesiacom bol júl, s priemernou dennou teplotou 18,9 °C s úhrnom zráţok

106,7 mm, čo je 119,9% dlhodobého normálu. V neskorších rastových fázach vysoké

teploty a sucho nepriaznivo vplývajú na počet zŕn v klase a hmotnosť zrna v klase, ako

píšu MOLNÁROVÁ a ŢEMBERY, (1999).

4.2. Zhodnotenie zaradenia jačmeňa siateho jarného do osevného postupu

V poľnohospodárskom podniku AGRODULOV SHR sa pestoval jačmeň siaty jarný po

pšenici letnej f. ozimnej. V pestovateľskom ročníku 2008 sa jačmeň jarný (odroda

Ebson) pestoval na ploche 36 ha, z toho 24 ha pri Kríţi ( priemerná úroda 5,0 t.ha-1

)

a 12 ha na Luţteku (priemerná úroda 4,0 t.ha-1

). Na obidvoch honoch sa ako

predplodina pouţívala pšenica letná f. ozimná, čo podľa (HLAVIČKU a MACÁKA,

1974) nie je správne, pretoţe časté zaraďovanie obilnín po sebe zvyšuje nebezpečie

výskytu koreňových chorôb, v dôsledku čoho sa prudko zniţujú úrody najmä na ťaţších

pôdach a vo vlhších oblastiach.

4.3. Zhodnotenie prípravy pôdy

Po zbere predplodiny sa vykonala podmietka tanierovými bránami do hĺbky 0,10 m,

ktorá sa uskutočnila 8. 8. 2008. Po tejto operácii nasledovala stredne hlboká orba do

hĺbky 0,18 – 0,20 m, ktorá bola vykonaná 20. 10. 2008 jednostranným pluhom

pripojeným za traktorom ZETOR 12145. Jarná predsejbová príprava pôdy pozostávala

31

z pouţitia smykobrán so šírkou záberu 6m a bola vykonaná 27. 2. 2008. Smykobrány

urovnali povrch pôdy súčasne ju prekyprili a pripravili kvalitné lôţko pre osivo, čo sa

zhoduje s odporúčaním (KOSAŘA et al., 1997).

Ďalšou pracovnou operáciou bola sejba pneumatickou sejačkou MISTRAL. Pôda sa

nevalcovala, čo bolo v súlade s odporúčaním (HLAVIČKU a MACÁKA, 1974). Za

daţdivého počasia, prípadne chladnej skorej jari, treba valcovanie vynechať.

4.4 Zhodnotenie sejby

Územie sa nachádza v repno – jačmennej výrobnej oblasti. Sejba bola uskutočnená

28. 2. 2008. MOLNÁROVÁ a ŢEMBERY, (1999), odporúčajú siať hneď ako náhle to

dovolí vlhkostný stav pôdy a taktieţ vysokú úrodu poskytuje jačmeň jarný iba pri

skorom termíne sejby. Odroda Ebson bola zasiata v agrotechnickom termíne.

Výsevok by mal byť podľa (KŘOVÁČKA, 2008) na úrovni 4,5 – 5 mil. klíčivých zŕn

na hektár, čo môţe predstavovať aţ 250 kg osiva v závislosti od vlastností osiva. Na

poľnohospodárskom podniku sa výsevok pohyboval okolo 220 kg.ha-1

. Výsevok je však

ovplyvnený vlastnosťami osiva (HTZ, čistotou a klíčivosťou).

Sejba sa realizovala na 75 mm medziriadkovú vzdialenosť, čo sa zhoduje

s odporúčaním MOLNÁRVEJ a ŢEMBERYHO, (1999).

4.5. Zhodnotenie výţivy a hnojenia

Jačmeň jarný veľmi citlivo reaguje na všetky pestovateľské zásahy vrátane hnojenia.

Veľmi dôleţitá je pôdna reakcia, ktorej hodnota na honoch s porastom jačmeňa jarného

bola 7,5 pH, čo sa nezhoduje s odporúčaním (LOŢEKA, 2000), ktorý uvádza, ţe

jačmeň jarný vyţaduje slabo kyslú aţ neutrálnu pôdnu reakciu s optimálnym rozmedzím

(pH 6,2 - 7,2).

Prvé hnojenie sa začalo pred sejbou 27. 2. 2008 NPK 15:15:15 s dávkou 100 kg. ha-1

.

Takéto hnojenie odporúča aj KOSAŘ et al., (1997).

Obsah fosforu, dusíka a horčíka a pôdna reakcia súvisia s celkovou úrovňou hnojenia

v osevnom postupe. V rastovej fáze odnoţovania sa prihnojovalo 150 kg liadku

amónneho s vápencom, čo predstavuje 41,2 kg č. ţ. dusíka. MOLNÁROVÁ

a ŢEMBERY, (1999) odporúčajú prihnojovanie dusíkom jačmeňa na sladovnícke

účely najneskôr v rastovej fáze 3. – 4. listu. Neskoršie prihnojovanie môţe negatívne

ovplyvňovať sladovnícku kvalitu jačmeňa.

32

4.6 Zhodnotenie ošetrovania počas vegetácie

Dôleţitým opatrením na dosiahnutie kvalitných úrod je vykonanie kontroly porastu

počas vegetácie. Na ošetrenie proti hubovým chorobám bol pouţitý Falcon 460 EC proti

hnedej škvrnitosti jačmeňa v dávke 0,5 l. ha-1

, ktorá sa vyskytovala uţ v období tvorby

odnoţí, čo sa zhoduje s názorom CANDRÁKOVEJ, (2008).

Proti burinám bol pouţitý herbicíd Mustang v dávke 0,5 l. ha-1

a Arrat v dávke 0,14 l.

ha-1

. Tento spôsob ochrany odporúča aj SUCHÁNEK, (2008).

Buriny, ktoré sa vyskytovali v poraste jačmeňa jarného boli mak vlčí, pichliač roľný.

Za takéto buriny ako najčastejšie sa vyskytujúce v jačmeni jarnom povaţujú aj

KOSAŘ et al., (1997).

Škodcovia sa v poraste jačmeňa jarného v roku 2008 nevyskytovali, takţe insekticídy

nebolo potrebné pouţiť.

4.7 Zhodnotenie zberu

Jačmeň jarný sa zberá v plnej zrelosti, keď je zárodok plne vyvinutý a obsahuje všetky

zásobné látky. Vlhkosť zrna pri zbere bola 13%, čo sa zhoduje aj s názorom (PAČUTU

– ČERNÉHO – POLÁČKA, 1998), ktorí odporúčajú zberať jačmeň pri vlhkosti zrna

pod 15%. Pri vyššej vlhkosti zrna je obyčajne niţšia klíčivosť po dosušení.

V roku 2008 bol zber vykonaný v termíne od 25. 7. do 28. 7. 2008. Na zber bol

pouţitý kombajn typu E 514.

Vlhký júl v roku 2008 oddialil termín zberu. Za celý mesiac júl bol úhrn zráţok 106,7

mm, čo je 119,9% dlhodobého normálu (tab. 6).

33

5. NÁVRH NA VYUŢITIE POZNATKOV

1. V poľnohospodárskom podniku pri hnojení dusíkatými hnojivami odporúčam

robiť odbery pôdy na stanovenie obsahu Nan.

2. Pri hnojení fosforečnými a draselnými hnojivami vyuţívať výsledky

agrochemického skúšania pôd.

3. Zaraďovať jačmeň siaty jarný po kukurici siatej na siláţ, ktorá je lepšou

predplodinou, ako pšenica letná f. ozimná.

4. Pri sejbe jačmeňa siateho jarného zohľadňovať vlastnosti osiva a tieţ vyuţiť pre

výpočet výsevku.

5. V porastoch jačmeňa siateho jarného inventarizáciu burín a na základe druhovej

skladby burín aplikovať účinné herbicídy.

34

6. ZÁVER

Na základe preštudovanej pouţitej literatúry a získaných výsledkov pestovania

jačmeňa siateho jarného v AGRODULOV SHR je moţné urobiť predbeţné nasledovne

závery a odporúčania:

1. Jačmeň siaty jarný bol pestovaný na celej výmere 36 ha po predplodine pšenica

letná f. ozimná s celkovou produkciou 168 t zrna a priemernou úrodou 4, 67 t.

ha-1

.

2. Jarná predsejbová príprava pôdy sa robila 27. 2. 2008. Na prípravu sa pouţili

smykobrány so záberom 6 m.

3. Sejba bola uskutočnená 28. 2. 2008. Februárové termíny sejby sú v našich

agroklimatických podmienkach zriedkavosťou, nakoľko jar sa u nás otvára

prevaţne v marci. Pri sejbe jačmeňa jarného treba klásť dôraz na dostatočné

vyzretie pôdy, aby sa jačmeň nezamazal.

4. Výsevok sa pohyboval okolo 220 kg.ha-1

.

5. Dusíkaté hnojenie bolo realizované vo forme LAV (liadku amónno vápenatého)

v dávke 150 kg.ha-1

, čo predstavuje 41,2 kg čistého dusíka.

6. V závislosti od zastúpenia burín bol pouţitý Mustang v dávke 0,5 l.ha-1

a Arrat

v dávke 0,14 l.ha-1

. Proti hubovým chorobám bol pouţitý Falcon 460 EC proti

hnedej škvrnitosti jačmennej v dávke 0,5 l.ha-1

.

7. Zber bol vykonaný v termíne od 25. 7. do 28. 7. 2008.

8. Oblasť AGRODULOV SHR, ktorá sa nachádza v repno – jačmennej výrobnej

oblasti je vhodná na pestovanie jačmeňa jarného, pri dodrţiavaní všetkých

agrotechnických zásad.

35

7. ZOZNAM LITERATÚRY

1. BABULICOVÁ, M., 2008. Koncentrácia obilnín a výskyt burín, In Naše pole, č. 2,

2008, s. 50 – 51.

2. BELEJ, J., 1989. Rastlinná výroba. Bratislava. In Príroda, 1989, s. 129 – 137. ISBN

80-07-00203-0.

3. BUREŠOVÁ, V. – SOCHOR, J. a i., 2007. Vliv rúznych hnojiv v systému

podkořenového hnojení. In Agromanuál, č. 1, roč. 2, 2007, s. 28 - 31

4. CANDRÁKOVÁ, E., 2008. Fungicídna ochrana jačmeňa jarného v roku 2007. In

Naše pole, č. 5, 2008, s. 48 – 50.

5. ČERNÝ, L. – VAŠÁK, J., 2008. Pěstitelské technologie jarního ječmene v roce

2008. In Agromanuál, č. 3, roč. 3, 2008, s. 96 – 97.

6. FAMEŘA, O., 2000. Vliv přípravy pudy na tvorbu výnosu jarního ječmene. In

Jačmeň výroba a zhodnotenie. Zborník z odborného seminára so zahraničnou účasťou.

VES – SPU Nitra, 2000, s. 51 – 54. ISBN 80-7137-681-7.

7. FECENKO, J. – LOŢEK, O., 2000. Výživa a hnojenie poľných plodín. Nitra – SPU,

2000, 441 s. ISBN 80-7137-777-5.

8. GALLO, J., 1997. Výskyt ţivočíšnych škodcov na jačmeni. In Jačmeň výroba

a zhodnotenie. Odborný seminár s medzinárodnou účasťou. Nitra, 1997, s. 136 –144.

ISBN 80-7137-360-5.

9. HLAVIČKA, A. – MACÁK, D., 1974. Niektoré prvky agrotechniky a odrodová

skladba jarného jačmeňa, 1974, 43 s.

10. KAZDA, J., 2003. Škodcovia obilnín. In Intenzívne pestovanie obilnín, č. 1, 2003, s.

36 – 49.

11. KOHAUT, P., 2003. Moţnosti cielenej ochrany obilnín v závislosti na termínoch

a burinovom spektre v Slovenskej republike. In Intenzívne pestovanie obilnín, č. 1,

2003, s. 3 – 10.

12. KOHAUT, P., 2007. Systém regulácie burín v ozimných a jarných obilninách. In

Návratná intenzita pestovania obilnín v krajinách Európskej Únie, č. 1, 2007, s. 11 –

21.

13. KOSAŘ, et. al., 1997. Kvalita sladovníckeho ječmene a technologie jeho pěstování,

3. vyd. Praha ÚVTIZ, 1997, s. 9 – 11. ISBN 80-86155-02-09.

14. KOVÁČ, K. a i., 2003. Všeobecná rastlinná výroba. Nitra, 2003, 335 s. ISBN 80-

8069-136-3.

36

15. KOVÁČ, K., 2008. Zakladanie porastov poľných plodín na jar. In Naše pole, č. 2,

2008, s. 14 – 15.

16. KRAUSKO, A. a i., 1980. Jarný jačmeň. Bratislava.: Príroda, 1980, 136 s.

17. KRIŢANOVÁ, K., 2000. Súčasný stav a perspektívne smery šľachtenia jačmeňa

jarného na odolnosť k listovým chorobám. In Jačmeň výroba a zhodnotenie. Zborník

z odborného seminára so zahraničnou účasťou. VES – SPU Nitra, 2000, s. 74 – 75.

ISBN 80-7137-681-7.

18 .KŘOVÁČEK, J., 2008. Sétí jarního ječmene je za dveřmi. In Úroda, č. 2, 2008, s. 8

– 9.

19. LOŢEK, O., 2000. Racionálna výţiva a hnojenie jarného jačmeňa so zreteľom na

sladovnícku kvalitu zrna. In Jačmeň výroba a zhodnotenie. Zborník z odborného

seminára so zahraničnou účasťou. VES – SPU Nitra, 2000, s. 79 – 81, ISBN 80- 7137-

681-7.

20. MOLNÁROVÁ, J. – ŢEMBERY, J., 1999. Obilniny II. Pestovanie jarných

hustosiatych obilnín a jačmeňa ozimného. Nitra ÚVTIP, 1999, 102 s. ISBN 80- 85330-

65-2

21. MOLNÁROVÁ, J. a i., 2007. Rastlinná výroba 1. Obilniny, strukoviny, olejniny.

Nitra: SPU, 2007, s. 58 – 59. ISBN 978-80-8069-896-6.

22. PAČUTA, V. – ČERNÝ, P. – POLÁČEK, J., 1998. Pestovanie poľných plodín.

Nitra: ÚVTIP, 1998, s. 24 – 26. ISBN 80-85-330-43-1.

23. SEKERKOVÁ, M., 2003. Trendy výskytu hubových chorôb v obilninách

v Slovenskej republike a nové moţnosti ich regulácie. In Intenzívne pestovanie obilnín,

č. 1, 2003, s. 31 – 35.

24. SEKERKOVÁ, M., 2008. Vyuţívanie fungicídov Atlas a Lynx proti chorobám

v obilninách. In Zabezpečenie ziskového pestovania obilnín v prostredí kolísajúcich

cien, č. 12, 2008, s. 43 – 45.

25. SERBÁK, M., 2006. Jačmeň siaty jarný – agrotechnika. In Katalóg osív jarín, 2006.

26. SUCHÁNEK, J., 2008. Ošetření obilnin proti plevelům na jaře. In Agromanuál, č. 2,

roč. 3, 2008, s. 10 – 11.

27. SUROVČÍK, J. – SEKERKOVÁ, M., 1998. Ochrana obilnín. Piešťany VÚVR,

1998, 53 s. ISBN 80-88720-05-2.

28. TICHÝ, F. – ZIMOLKA, J., 2008. Faktory ovlivňující výnos a kvalitu jarního

ječmene. In Úroda, č. 1, 2008, s.33.

37

29. TORMA, S., 2007. Príjem a vyuţitie ţivín rastlinami v jarnom období. In

Agromanuál, č. 2, roč. 2. 2007, s. 42 – 43.

30. TRUNEČEK, J., 2008. Arrat – připomíname naše doporučení pro jarní ječmen. In

Agrotip, č. 4, 2008, s.1.